Sedím na pláži. Dunajskej. A pozerám na blikajúci kurzor v editore tabletu na ktorom píšem tento článok. Čo, ale dodať k niečomu, čo je ťažko uveriteľné?

Naposledy som niečo zásadné a hlbšie dával dokopy, keď mal blog 15 rokov a spísal som 15 vecí čo mi dal, resp. blogovanie dalo.

Tento raz ale skôr myšlienky tak trochu sebecky smerujú ku mne. Aký som bol pred 20 rokmi človek. Aké som mal ciele, sny ale aj obavy či potreby. Možno to je ale aj tým, že v duchu vopred bilancujem život pred štyridsiatkou, ktorá ma tento rok čaká. Na jednu stranu sú to len čísla, na druhú sa oplatí pozrieť do “kapitánovho denníka” s nadhľadom - na trasu, ktorú som za ten čas ušiel.

Blog začal vznikať niekedy v roku 1999, ale vtedy som netušil, že sa tomu tak hovorí. Bola to moja osobná stránka a z jej obsahu, dnes by sa dalo povedať micro postov na spôsob Twitteru, z ktorej sa nič nedochovalo.

Od júna 2003 som si našiel svoj prvý fakt serózny job a od 1. júla 2003 som už ťahal na ňom aj nočné. Boli také, že som sa do rána nezastavil, ale aj také, že bolo strašne veľa času. A tak vznikol aj tento blog, ako miesto, alebo priestor, kde som komentoval čo som čítal, kódil, inštaloval, kam som cestoval a čím som žil.

Spomínam si z tej éry na nový prehliadač Mozilla Suite s rozšíreniami a tabmi, kúzla ktoré sa dali robiť s CSS, neexistujúci mobilný internet a Wifi siete. Vlastne som dovtedy ešte ani neletel lietadlom.

Teraz sedím pod stromami v prírode na brehu rieky a spisujem tieto riadky na super výkonnom tablete, v bezdrôtových slúchadlách sa mi streamuje hudba priamo z internetu cez mobilný telefón, 10x výkonnejší na jednom jadre ako bol môj PC v roku 2003.

Určite to neberte ako nejaké frflanie internetového dinosaura. Ale len konštatovanie ako a kam sa to všetko posunulo.

A tak hladiac na plynúci Dunaj v ktorom vlna za vlnou sa valí, ako ten čas - bez zastavenia - spomínam na ľudí a vzťahy. Na to dobré čo dali, ale aj na tie horšie stránky. Tak to patrí k životu. Nič neľutujem. Myslím na priateľstvá, čo zostali. Ale aj na ľudí, čo tu už niesu.

20 rokov je generácia. Čas za ktorý vznikne samostatný plnohodnotný človek zaradený do spoločnosti. Dá sa ale niečo takéto povedať o webe? Hobby aktivite?

Či už tu ste so mnou celých 20 rokov, alebo menej ďakujem za vašu priazeň.