Keď sa ma ešte pred minuloročným letom kamarát spýtal čo by som povedal na víkend vypadnúť do hlavného mesta našich južných susedov povedal som si prečo nie. Tak sa na zľavovom webe kúpilo ubytovanie a symbolicky na Deň ústavy Slovenskej republiky vyrazili ako správny patrioti do Maďarska.
Nebudem sa rozpisovať zoširoka čo a ako. Cesta bola dosť v pohode, určite to chce ale miestenku pri ceste tam aj naspäť. Vlaky sú priemerné. Hlavná stanica (majú dve a stále sa mi pletú) bola úchvatná. Retro. Ulica ale ukázala realitu mesta, bezdomovci nám lemovali cestu až po zastávku Ikarusu.
Priznám sa, že na tieto veterány som už aj zabudol, pritom som takým harmonikovým jazdil štyri roky na strednú. Iné som v meste nevidel, aj keď určite sú. Ubytovanie bolo milým prekvapením v hororovom dome, no interiér v pohode.
Kamarát bol skvelým sprievodcom, už som sním zažil niekoľko výletov a vždy bol dôkladne pripravený. Takže tie „hajlajty“ sme stíhali všetky. Tak isto aj metro. Stravovanie bolo v pohode, aj keď na niektorých miestach bol problém reštauráciu nájsť. V centre mesta sa dohovoríte aj lámavou angličtinou, obsluha bola príjemná a vždy nás vítali ako susedov.
Tie tri dni ubehli neskutočne, spomienky ale zostanú – čo sa budem rozpisovať – pozrite fotky. Určite Budapešť chcem ešte vidieť.
