Keď vzniká firma, málokto si sadne za stôl a povie: „Poďme si najprv presne zadefinovať misiu, víziu, stratégiu a kultúru.“ Väčšinou je to oveľa jednoduchšie - a teda oveľa surovejšie. Niekto má nápad. Niekto vidí dieru na trhu. Niekto je frustrovaný z toho, ako sa veci robia dnes.
A tak sa ide.
Presne ako keď sa rozhodneš vyraziť na horu. Najprv je tam chuť ísť hore. Až potom začneš riešiť, kadiaľ vlastne pôjdeš, čo si zoberieš so sebou a kto s tebou ide.
Toto je prirodzené. A je to v poriadku.
Na začiatku je energia, nie definície
Väčšina firiem vznikne z príležitosti alebo presvedčenia. Nie z dokumentu.
Fero Volár
Founder má predstavu, má ťah na bránu, má ochotu riskovať. Postupne sa formuje tím. A ten tím si so sebou nesie osobnosti, hodnoty, pracovné návyky, ambície.
Z toho začne spontánne vznikať kultúra.
Ak je founder rýchly a impulzívny, firma je rýchla a impulzívna.
Ak je analytický a opatrný, firma je opatrná.
Ak je extrémne náročný, firma bude výkonná - ale možno aj tvrdá.
Kultúra na začiatku nie je napísaná na webe ani stene kancelárie - ak nejakú vôbec má. Je v správaní. V tom, čo sa toleruje. V tom, čo sa netoleruje. V tom, čo sa oslavuje.
A to je zdravé. Lebo firma je spočiatku živý organizmus, nie korporátna štruktúra.
Až realita začne klásť nepríjemné otázky
Kým ste malý tím, funguje to intuitívne. Všetci sú blízko k founderovi, rozhodnutia sa robia rýchlo, smer je viac-menej jasný.
Potom príde rast.
A s rastom prídu situácie, ktoré sa nedajú vyriešiť len energiou:
- konflikt medzi dvoma silnými osobnosťami
- klient, ktorý síce zaplatí, ale hodnotovo nesedí
- manažér, ktorý má výkon, ale rozbíja tím
- investičná príležitosť, ktorá môže zmeniť smer firmy
A zrazu nám nestačí doterajšia odpoveď „lebo takto to robíme“.
Vtedy sa objaví potreba pomenovať veci, ktoré boli dovtedy implicitné.
Misia: Prečo vôbec lezeme?
Misia nie je slogan. Je to dôvod existencie.
Pri výstupe na horu je to odpoveď na otázku: Prečo tam chceme ísť? Kvôli egu? Kvôli objavovaniu? Kvôli výzve? Kvôli tomu, aby sme dokázali, že to ide?
Vo firme je to otázka: Prečo existujeme? Aký problém riešime? Pre koho sme tu?
Zaujímavé je, že veľa firiem svoju misiu žije dávno predtým, než ju dokáže pomenovať. Opakovane robia rozhodnutia, ktoré niečo prezrádzajú o ich hodnotách. Až časom si uvedomia, že toto je ich identita.
Ownerom misie je founder alebo CEO. Nie marketing. Nie HR. Misia je DNA firmy. A DNA sa nemení každú sezónu.
Vízia: Na ktorý vrchol chceme vystúpiť?
Pohorie má viacero vrcholov. Niektoré sú bezpečné, iné ikonické. Vízia je voľba konkrétneho vrcholu. Je to obraz budúcnosti, ktorý dokážeš opísať tak, že ho ostatní vidia s tebou.
Vízia hovorí: Tam chceme stáť. Takto bude vyzerať náš svet, keď tam dôjdeme.
Kým je firma malá, vízia môže byť v hlave foundera. Keď rastie, musí byť zdieľaná. Inak začne každý ťahať iným smerom.
Vízia sa môže vyvíjať. Svet sa mení. Trh sa mení. Ale ak sa mení každú chvíľu, tím stráca dôveru. Ale nie prosím každý kvartál.
Stratégia: Kadiaľ pôjdeme?
Máš vybratý vrchol. Teraz sa rozhoduješ, akou trasou pôjdeš.
Stratégia je séria vedomých rozhodnutí. Čo budeme robiť. Čo nebudeme robiť. Kde budeme hrať. Ako tam chceme vyhrať.
Bez stratégie sa môže stať, že síce makáš, ale lezieš po nesprávnej stene. Energia sa míňa, ale výška nepribúda.
Ownerom stratégie je top manažment ako celok. CEO drží smer, C-level drží realizovateľnosť. Stratégia je tímová dohoda o ceste, nie sólo jazda.
A áno, stratégia sa môže upravovať. Počasie na horách sa mení. Ale ak každá zmena vetra znamená nový smer, nikdy sa nikam nedostaneš.
Tu by som sa pozastavil. Najmä pri aktivitách konkurencie - oni spustia kampan, my nemusíme. Oni spravia akciu, my nemusíme. Fakt nemusíme - máme svoju stratégiu.
Taktika: Čo spravíme dnes?
Taktika je každodenný pohyb. Koľko dnes vystúpime, kde postavíme tábor, kto pôjde prvý.
Vo firme sú to projekty, kampane, operatíva, KPI.
Taktika je dôležitá. Bez nej sa nehýbeš. Ale ak nie je napojená na stratégiu, je to len aktivita bez smeru.
A tu veľa firiem uviazne - žijú v neustálej operatíve. Makajú, ale nevedia, či sa približujú k vrcholu, ktorý si vybrali.
Zrelosť neprichádza plánovaním. Prichádza uvedomením.
Je úplne normálne, že firma vznikne z energie a príležitosti. Je normálne, že kultúra sa formuje z osobnosti foundera. Je normálne, že misia a vízia sa vyjasňujú až postupne.
Zrelosť neprichádza v deň založenia firmy. Prichádza v momente, keď si organizácia uvedomí, že už nestačí fungovať na intuícii a osobnom vplyve jedného človeka.
Fero Volár
Vtedy sa začnú veci pomenúvať. Nie preto, aby vznikol pekný dokument. Ale preto, aby ľudia vedeli, prečo ráno vstávajú, kam smerujú a aké rozhodnutia sú v súlade s tým, kým firma chce byť.
Výstup na horu nie je len o tom, že ideš hore. Je o tom, že vieš, prečo ideš, kam ideš a akou cestou sa tam chceš dostať.
Lebo najväčšie riziko nie je únava ani zlé počasie. Najväčšie riziko je, že vylezieš vysoko - a až tam zistíš, že si mieril na nesprávny vrchol.
Čo ak sa vízia naplní? Čo ak stojíš na vrchole, na ktorý si roky liezol?
Keď stojíš na vrchole
Predstav si tú horu. Roky príprav. Energia. Investície. Tím sa zomkol. Riskovali ste. Padali ste. Vracali sa späť. A potom sa to stane.
Stojíš hore.
Výhľad je presne taký, ako si si ho kedysi predstavoval. Možno ešte lepší.
A teraz čo?
Tu sa láme charakter organizácie.
Možnosť 1: Firma stratí energiu
Vízia je silný zdroj energie, lebo vytvára napätie medzi „kde sme“ a „kde chceme byť“. Keď sa toto napätie vytratí, môže sa vytratiť aj ťah.
Niektoré firmy po naplnení vízie:
- spomalia
- začnú viac chrániť než tvoriť
- prepnú do módu „udržme, čo máme“
Z expedície sa stane správa horskej chaty. To nie je zlé. Ale je to iný typ organizácie. Stabilizačný, nie priekopnícky.
Možnosť 2: Objaví sa nový vrchol
Skúsení horolezci vedia, že vrchol je len medzistanica. Keď sa rozhliadneš, zistíš, že za týmto štítom je ďalší.
Ak je firma zdravá, naplnenie vízie vyvolá otázku:
- A čo ďalej?
- Aký je ďalší posun?
- Ako redefinujeme svoj význam?
Tu sa vízia môže posunúť. Nie z paniky. Ale z dozretia.
Príklad: Firma chcela byť lídrom na lokálnom trhu. Stala sa ním. Teraz môže byť víziou medzinárodná expanzia. Alebo technologická transformácia segmentu. Alebo úplne nová kategória.
Vízia sa nenaplnila preto, aby firma skončila. Naplnila sa preto, aby firma vyrástla.
Možnosť 3: Vízia bola príliš malá
Občas sa ukáže, že pôvodná vízia bola limitovaná odvahou vtedajšieho tímu. To nie je zlyhanie. To je dôkaz vývoja.
Keď firma vyrastie kapacitne, mentálne aj finančne, tak jej ambícia môže narásť. A to, čo kedysi vyzeralo ako Everest, sa zrazu javí ako Vŕštok medzi Kostolištom a Gajarmi.
Je to zdravý posun identity.
A teraz nepríjemná časť
Čo ak sa vízia naplní… a founder je vnútorne hotový?
Nie každá firma je stavaná na nekonečný rast. Nie každý founder chce stále nové vrcholy.
Niekedy je naplnenie vízie prirodzený bod:
- pre exit
- pre odovzdanie vedenia
- pre transformáciu role foundera
A to je tiež v poriadku. Problém vzniká, keď si to nikto neprizná.
Vízia nie je večná. Poslanie by malo byť.
Ak je misia (poslanie) hlbšia než konkrétny vrchol, firma má pevný základ.
Misia hovorí, prečo lezeme. Vízia hovorí, kam práve teraz.
Keď sa naplní vízia, misia ostáva. A z nej môže vyrásť nová vízia.
Ak však firma nikdy nemala skutočnú misiu a žila len z ambície „dostať sa tam hore“, po dosiahnutí vrcholu môže prísť prázdno.
Najväčší paradox
Najsilnejšie organizácie často zažijú krízu nie počas rastu, ale po úspechu.
Lebo rast mobilizuje. Úspech uspáva. Otázka po naplnení vízie teda neznie: „Čo budeme robiť?“
Ale: „Kto chceme byť teraz?“ No a to je opäť návrat k identite.
Záver
Naplnená vízia nie je koniec. Je to test. Test toho, či firma stojí na hlbšom základe než len na jednom cieľovom vrchole.
Ak má silnú misiu, dokáže si nájsť nový smer. Ak má zdravú kultúru, unesie transformáciu. Ak má zrelé vedenie, zvládne prechod z „dobývania“ do „vedomého výberu ďalšieho vrcholu“.
Lebo v horách platí, že vrchol nie je cieľ. Vrchol je bod rozhodnutia.