Keď sa mi na jeseň minulého roku dostala táto kniha do rúk takmer na posedenie som ju celú zhltal. Odvtedy som ju prečítal ešte dva krát. A vždy som v nej našiel niečo nové. Na knihu môžete nazerať z viacerých pohľadov – teda na príbehy z ktorých je vystavaná. Ako na bájky či rozprávky, múdre a poučné príbehy alebo začiatok cesty k satori (hlboké osvietenie).
Myslel som si, že Francúzi majú k východnej kulúre a filozofii blízko len cez film, no očividne aj cez literatúru. Henri Brunel spravil zbierku vyše osemdesiatich zenových príbehov z Japonská, Číny či Indie. Henri Brunel mal 35 rokov keď zen a budhizmus vstúpil do jeho života – tvrdí, že predtým nad ním ani neuvažoval.
Zlom nastal keď mu jeho známy lekár, diagnostikoval cukrovku. Celkom ťažko sa s tým vyrovnával. Nie je sa tomu asi príliš čo čudovať, ak má človek už niečo za sebou a chce si užívať dobrú prácu, deti a frnacúzsku kuchyňu musí to byť šok. Brunel začal chradnúť a život sa mu začal zhoršovať. Až po nejakej dobe zistil, že takto to ďalej nejde a chce žiť.
Zenové príslovie vraví, že keď je žiak pripravený tak majster príde. Henri Brunel si z budhizmu vybral práve zen – ten sa na nič nehrá a človeka postaví tvárou v tvár životu. Oceán v kapce rosy (Zenové příběhy) je len jednou z jeho kníh, napísal ich veľa. O jóge a meditácii, modlitbách. Schválne tu nespomínam konkrétne príbehy – tie nechávam na vás. Kniha v českom preklade má už päť rokov a je väčšinou vypredaná, ak na ňu ale narazíte môžem ju len a len odporučiť.