V piatok som sa čisto nedopatrením na pár minút dostal medzi demonštrantov. Vracal som sa nabalený knihami z výpredaju a nejako som zabudol, že bratislavské SNP sa už posledných pár týždňov mení na priestor pre revolucionárov.
Gorilu nejde ignorovať – môj osobný názor je taký, že v prvom rade ide o niečo čo sa hovorí už od nepamäti – že politika a podnikanie v najvyšších priečkach je jedna veľká žumpa. A po druhé že to čo sa premieľa v médiach je len vrchol ľadovca.
Prišlo mi neskutočné, že na prvý protest prišlo toľko ľudí, ktorý napriek zime prišli povedať čo si o tom myslia. Fandil som im, že majú gule a nechcú to nechať tak. No čo ma neskôr odradilo boli utopické vyjadrenia organizátorov – nechcem to rozmazávať a môj postoj je identický s tým čo povedal Fedor Gál. Len s tým rozdielom, že ja by som to tak sofistikovane a do hĺbky nevedel vyjadriť.
Áno táto krajina potrebuje zmenu, zmenu k lepšiemu a čaká na ňu už viac ako 20 rokov. Vtedy sa ľudia balí aby sa naspäť nedostali komunisti. No tí sa udržali až do teraz len v iných kabátoch a vyzerá to tak, že sa po marcových voľbách vrátia opäť. Pravica je až po uši v sračkách a nás čaká opäť terapia Ficom. Minimálne na štyri roky si môžeme zastaviť hodinky, ak nie si ich posunúť späť.
Keď som sa onen piatok predieral cez Gorilu 3 tak som sa nad tým prvý krát zamyslel a na námestí sa aj zastavil. Z toho čo som videl a počul som nemal dobrý pocit. Posledná nádej bola preč. A dnes to potvrdil aj Tom Nicholson.
Osobne nevidím budúcnosť v nikom a žiadna politická strana nespĺňa moje požiadavky o tom čo chcem. Proste som stratený a nevidím východisko. Občas mám pocit, že každá generácia potrebuje svoju revolúciu. Táto sa mi ale nepáči.
Oveľa skorej než som mal právo voliť som začal sledovať politiku. Ak to zhrniem, nikdy vo mne mne nevyvolala príjemné pocity – práve naopak. Chcel som byť v obraze. Končím s tým, načo si znepríjemňovať život...