V posledných mesiacoch som zaznamenal celkom zaujímavý prístup k prístupu k času, ktorý sa začína čoraz častejšie spomínať. Ide o výmenu denného režimu – v jednoduchosti povedané prejdete na nočný režim – keď vy spíte ostatní pracujú a opačne. Napríklad vstávate o druhej poobede a idete spať o 6 ráno.
Neraz počúvam ako sa oveľa lepšie pracuje v noci keď je všade kľud. Takýto režim bol popísaný v článku na programujte.com. Myslím, že je len obmedzené množstvo odvetví, kde je možné takéto niečo aplikovať – predsa len je potrebná nejaká komunikácia s ľudmi a tí pravdepodobne vtedy spia.
Počas vyše troch rokov keď som pracoval ako IT informatik som mával aj nočné, vtedy ešte mladé telo sa s tým pomerne dobre vysporiadalo a neraz som dokázal fungovať po nej aj 12 hodín s menšou siestou. Malo to svoje výhody a aj nevýhody. No ale práve nepravidelné striedanie bežného denného a nočného režimu (nemohol som mať len jeden) ma donútilo to vzdať. Toto mi príde príliš drastické, odporúčam prečítať linkovaný článok s popisom výhod a nevýhod.
Zaujímavejším riešením je Polyfázický spánok. Tu ide o to, že si pridáte do vášho terajšieho režimu siestu. Tak ako deti v škôlke. Tak si môžete dovoliť kratší spánok – konkrétny príklad z reálnych skúseností na knesl.com.
Polyfázický spánok mi príde ako oveľa lepší nápad a riešenie ako úplná výmena režimu. Určite sa aj vám stalo, že ak ste si „hodili dvadsať“ po práci tak sa vám horšie dávalo dokopy na po chvíľke ste boli opäť plný energie.
Aké sú vaše skúsenosti? Experimentujete takýmto spôsobom s časom?