História sa opakuje. Príde mi to ešte stále ako včera, keď večer 11. júna 2006 v Bratislave vystúpili Depeche Mode – spomienky ešte nestihli vyblednúť a títo páni opäť zavítali do nášho hlavného mesta. Z koncertom to vyzeralo všelijako, Dave mal zdravotné problémy – niektoré koncerty sa zrušili, iné dostali nové termíny. Bratislavský koncert, ale potvrdený bol čo ma dosť upokojilo.
Na koncert som mal v pláne vyštartovať z práce po osemnástej hodine, na štadión Interu to mám len dve zastávky takže som si dával na čas. Keďže počasie celý deň ukazovalo, že večer sa ponesie v rovnakom duchu obozretne som obehol tri obchody s tým, že pršiplášť by sa vážne hodil. Bohužial neúspešne. Na štadión som sa dostal bez akýchkoľvek problémov – úzke hrdlo nebolo v kontrolách (nikto nemal záujem mi ani do vaku pozrieť) ale v masách ľudí čo sa tlačili na koncert. Lístok som mal na státie a tak ako pred troma rokmi aj tento krát som si vybral miesto od zvukárov napravo, trocha vpredu.
Ako predskokanov som stihol koniec Lavagance – ich účasť mi prišla dosť divná nakoľko naživo ich absolútne nemusím. Keďže hrajú snáď na každom festivale je takmer nemožné im uniknúť. Depeche Mode podľa fanúšikov mali začať hrať až po zotmení, očakával som čas okolo deviatej večer. No skladba In Chains sa štadiónom rozoznela krátko po ôsmej hodine. Štadión bol ešte z polovice prázdny. Pri Wrong ale ľudia už pochopili, že sú to vážne ONI a začali sa chytať. Po skladbe Hole To Feed nasledoval nášup starších vecí ako Walking In My Shoes, It’s No Good, A Question Of Time či Precious. Po Fly On The Windscreen zaspieval Martin Gore Little Soul a Home. Z nového albumu Sounds of the Universe ku ktorému je aj turné dali Come Back a Peace. Počas In Your Room už nemrholilo, to už bol lejak a aj vďaka nemu skladby I Feel You, Policy Of Truth, Enjoy The Silence a Never Let Me Down Again vytvorili atmosféru, ktorú si chcem pamätať navždy.
Slovenské publikum dostalo dve časti prídavkov – v prvej to boli Stripped, Master And Servant a Strangelove no a v druhej Personal Jesus a Waiting For The Night. Samotný setlist skladieb sa mi veľmi páčil – v dostatočnom množstve bol predstavený najnovší štúdiový album, no nechýbali ani legendárne. Koncert trval vyše dvoch hodín, počas ktorých sa mi podarilo kompletne premoknúť cez dve bundy – no zážitok to bol aj tak výborný. Zvuk mi sedel, projekcia bola výborná a premyslená – perfektne dotvárala atmosféru celého vystúpenia.
Troška zmiešané pocity mám z publika, občas bolo úplne chladné až mám pocit že sa nechytalo ale zase vedelo odspievať celú skladbu. Tento krát to „držalo“ jadro pod pódiom, toto nebol feedback celého štadiónu ako v deväťdesiatomšiestom. Za toto nech sa na mňa nikto nehnevá, ale vážne to tak cítim. Depeche Mode hrali výborne a napriek ich veku majú stále svoju šťavu, Gahan tú iskru v očiach naozaj ešte stále má.
Aj tento koncert bohužiaľ opäť ukázal, že Bratislave chýba hala či iné miesto na takéto podujatia. Najmä z úst českých návštevníkov bolo počuť komentáre k štadiónu „pred demoláciou“ či „po bombardovaní“. Ťažko sa to priznáva ale je to tak a bez pochyb s tým treba niečo robiť.
Tracklist:
1. In Chains
2. Wrong
3. Hole To Feed
4. Walking In My Shoes
5. It’s No Good
6. A Question Of Time
7. Precious
8. Fly On The Windscreen
9. Little Soul
10. Home
11. Come Back
12. Peace
13. In Your Room
14. I Feel You
15. Policy Of Truth
16. Enjoy The Silence
17. Never Let Me Down Again
Encore 1:
18. Stripped
19. Master And Servant
20. Strangelove
Encore 2:
21. Personal Jesus
22. Waiting For The Night
O koncerte si môžete prečítať, pozrieť fotky či videá aj na: