Tak a je to tu opäť. Hovoriť vám ako to rýchlo zase utieklo, je asi zbytočné – veď len „teraz“ som hodnotil rok 2016, ktorý je už absolútnou minulosťou a o pár hodín tom nebude inak ani s týmto s poradovým číslom 2017.
Ten minulý som začínal vetou
Pevne verím, že budúci rok nastane nejaké osvietenie a začne sa vytrácať ľudská hlúposť, ktorá tomuto roku asi kraľovala…
A som veľmi rád, že sa to obrátilo. Že som mohol spoznať super ľudí, či dostať feedback od známych, ktorý ma potešil čo sa týka ich názorov ale aj činov. Rovnako veľmi ma teší, že stále sa dajú nájsť hrdinovia všedných dní. Určite má ľudstvo čo ešte doháňať – sám si občas vravím pokoru, kurva – ale opäť v neho verím.
Môj druhý rok v marektingovo-produktovom dream teame bola opäť jazda. Strašne veľa som sa naučil, veľa sa toho spravilo a hlavne viem, že budúci rok bude úplne nášup! Ohromne sa teším na veľké množstvo výziev, ktoré som si naplánoval od jeho začiatku až do konca.
Ak hovorím, že veľa sa toho spravilo, tak ak chcete vidieť budúcnosť tak tá je tu a veľmi pyšný som aj na tento produkt. Nič nie je oklamané, prehnané bullshit frázami a feedback od zákazníkov je skvelý. Team narástol a ak si spomínate na náš trip do Barcelóny, tak sme ju vymenili za Košice a bolo to skvelé. A celkovo som na svojho zamestnávateľa veľmi hrdý, nielen za toto, ale kopec ďalších aktivít, postojov a podobne.
Ak mám vypichnúť cestovanie, tak opäť viedla Praha. To sa jednoducho inak nedá. Dal som v nej podujatia WordCamp, Devel.cz, Kritické myšlení, MeasureCamp a OpenSource Summit. Viem, že vám dlžím kopec reportov a sľubujem, že sa ich pokúsim dohnať a publikovať. Veľa vecí je nadčasových a stále aktuálnych.
Okrem toho som prvý raz opustil Starý kontinent a pozrel do Ázie – konkrétne Hong Kong-u na konferenciu RISE. Rád na to stále spomínam, bol to super zážitok. Navštívil som aj Kodaň a Nordic OpenStack Days. WebSummit v Lisabone bol tento rok skôr pracovný, ale aj tak je to úžasné podujatie.
Ak mám vypichnúť kultúru, tak tradičné festival Sonar a Barcelóna – takmer povinná jazda, Viedenské vystúpenie HVOB. Na moje milé prekvapenie bol super koncert Lucie v Trnave. Okrem toho Aj Wej Wej a Big Bang Data a koncom roka som si pobehal veľa múzeí a galérií v Bratislave a troška Viedeň. K nej si hľadám citový vzťah, no nejako mi to stále nejde.
Výrazne viacej som bajkoval a rád by som to udržal na podobnej úrovni aj budúci rok. Chcel som viac čítať, to sa mi podarilo a svoj plán som dal na 160%.
Čo sa týka blogu, tak som sa dozvedel, že som to dotiahol na parádne piate miesto v súťaži Blogger roka v kategórii IT. Asi ste si všimli, že som začal robiť vlog – budúci rok sa mu chcem ešte viac venovať a čo najviac obsahu tlačiť cezeň. Je to veľká výzva, no dáva mi zmysel. Inak fotkami ale hlavne stories stále živím svoj Instagram a aj foto blog.
Toľko asi v skratke k tomu, čo teraz uvidíte. Sám som prekvapený, že už štvrtý raz vám môžem ukázať mojich 365 sekúnd z končiaceho roku – tento raz je ním 2017. Samozrejme je tam veľa toho, čo som tu nespomenul ale aspoň môžete čítať aj medzi riadkami.
Vidíme sa v roku 2018 priatelia...