Ak poviem, že Paulo Coelho je jedným z mojich najobľúbenejších spisovateľov vôbec to nebudem preháňať. Ak to obmedzím na žijúcich autorov, tak to asi vyhrá. Keď mi priateľka na Vianoce dávala jeho knihu Ako rieka, ktorá plynie celkom tŕpla či ju už nemám prečítanú. Našťastie sa trafila.

Kniha Ako rieka, ktorá plynie nesie podtitul Úvahy a zamyslenia z rokov 1998-2005. Tie niesu nijako obsahovo vyhradené a doslova by sa skutočne dalo povedať, že čo ho napadlo to napísal. Či už ide o jeho vlastné príbehy a postrehy zo života alebo mu ich porozprával niekto známy. Nevyhýba sa sa však ani politike či náboženstvu, veciam čo sa odohrávajú na opačnej strany planéty.

Ide o zbierku 103 článkov, ktoré vychádzali napríklad aj v novinách do ktorých píše stĺpčeky. Sú to také jednohubky, pokiaľ sa vám nechce čítať nič na pokračovanie tak vrelo odporúčam – ale nikdy mi jeden príbeh nestačil. Aj preto som ľutoval, že kniha sa dá veľmi rýchlo prelúskať.

Tomuto brazílskemu spisovateľovi je kritikou je vyčítané, že recykluje len veci čo napísal niekto iný. Nemám ten pocit, práve naopak – aj vďaka tomu sa dozvedám o knihách a autoroch o ktorých by som normálne nevedel. Ak je Paulo Coelho váš obľúbený spisovateľ tak už určite viete, že vyšiel jeho životopis v slovenskom preklade – Mág – som naň dosť zvedavý. No a ak nie tak to aj tak už viete.