Kráčal som takmer celkom prázdnym Starým mestom a v hlave som mal bordel z otázky života, vesmíru a vôbec. Na všetko padal sneh a rýchlo za mnou maskoval moje stopy. Na tvári žurnalistiky ale po dnešku jedna zostane.
Myslím, že málo kto môže úprimne povedať, že je z útoku na Charlie Hebdo v šoku. Nemyslím teraz konkrétne túto redakciu, ale priamo samotný útok. Aj keď média sú ešte stále opatrné, tak väčšina sa vyjadruje o maskovaných útočníkoch ako “radikálnych islamistoch”. Európa má rovno pred očami to pred čím sa dlhú dobu snažila ich zatvárať, k čomu nevedela zaujať jednoznačný postoj ani riešenie. Ako to už býva, až za cenu obetí. Tých je zatiaľ dvanásť plus niekoľko ďalších vážne zranených.
Moje obavy teraz smerujú ku rýchlejšiemu vzostupu bojovníkov proti islamu. Nie len v samotnom Francúzsku, ale aj inde. Snáď tých rozumných ľudí, čo nechcú vymeniť jeden extrémizmus sa iný je viac. Veď aj na mieste nešťastia sa objavil Hassan Chalghoumi – imám Parížskej štvrti Drancy a vyjadril sa nasledovne:
Their prophet is Satan. There is no connection between the Islamic faith and this minority.
Útok odsúdila Liga arabských štátov, univerzity, vodcovia. Na francúzske námestia vyšli stovky tisíc ľudí, tak isto sa zhromaždili pred veľvyslanectvami po celom svete. Bol to útok na žurnalistiku a satiru. Tú nevie stráviť každý, veď pre príklad nemusíme ani opúšťať túto krajinu. Stačí zájsť na Úrad vlády. Karikatúra je vždy boj za slobodu – či už menší alebo väčší. A sloboda je viac ako akékoľvek náboženstvo.
Na Hlavnom námestí prestalo snežiť. Netrúfam si odhadnúť, čo príde ďalšie dni.