Aj keď komerčné firmy nám chcú nahovoriť, že budúcnosť je len v metaverse, tak ja si myslím, že písmo je nám viac prirodzené. To digitálne na tento blog vkladám už presne 19 rokov.
Je to za mňa stále najlepší spôsob, ako zachytiť myšlienku, alebo ich prúd. Hlavne tak, aby sa dali utriediť, spracovať, vyhodnotiť a vrátiť späť do hlavy. Nepoznám iný nástroj, alebo platformu ktorá by to dokázala lepšie.
Aj keď článkov tu je poskromnejšie, tak spôsob ich tvorby sa u mňa nezmenil. Jednoducho otvorím editor a ide to zo mňa. Nemôžem písať s prerušením, alebo na viac krát. Ničí mi to flow, ďalší deň by som to napísal inak, čiže inak povedané – musel by som začať nanovo od začiatku.
Dokonca nemôžem do článkov vkladať ani odkazy, nechávam si na ne miesto a až keď všetko dám na „papier“ ich pridávam. Mala by spolu s tým prísť aj korektúra, ale tá sa mi fakt nechce, najmä v pokročilých hodinách robiť. Čiže často krát to ide von s nejakým preklepom, alebo chybou.
Nemám s tým problém. Zároveň je to taká fajn kontrola, že to tu niekto číta – občas príde upozornenie, že chýba link alebo mi vypadlo nejaké slovíčko. Je to milé.
V tomto je inak blogovanie a tvorba videa na vlog veľmi podobná. Baví ma vytvoriť obsah, ale nie už tá postprodukcia, editácia, zdieľanie a čo ja viem čo. To je brutálna otrava.
Už roky tu nepíšem kvôli nejakému parádnemu SEO, nepredávam backlinky ani podobné hovadiny. Maily s takýmito ponukami rovno mažem. Chcem mať obsah podľa seba – nie podľa toho aby som sa zapáčil nejakým algoritmom. Všade inde v biznise sa to tak robí, ale tu mi to nedáva zmysel. Asi by som to už nebol ja.
Musím sa vám ale priznať, že písať nie je jednoduché. Chcem, strašne chcem, ale tém je také obrovské množstvo, že som s toho občas aj paralyzovaný a nenapíšem nič. Možno to poznáte aj z iných situácii. Alebo potom ešte častejšia situácia, je že text skončí len v editore na na blog sa nedostane.
Myšlienka bola uchopená, niekedy mi len tak pretečie pomedzi prsty. To ale vôbec nevadí. Vďaka, že ma čítate.