Viac ako 10 rokov som tesne pred Vianocami chodil do Prahy. Prekazila mi to pandémia, ale bolo na čo zase nadviazať. Praha je ideálne miesto na naladenie sa a zároveň mi to celkom pomáha dovtedy si uzavrieť veci, nech môžem začať oddychovať.
A rovnako tomu bolo aj tento rok. 21. decembra sme si na Pražskom hrade boli pozrieť s priateľkou výstavu Okna Svatovítské katedrály v Císařské konírne. Trocha sme sa ešte pomotkali na hrade a o 14:42 som si urobil túto fotografiu pri Černé věži.

Mám ich odtiaľ už desiatky za tie roky. Ale vôbec mi to nevadí. Odtiaľ sme sa po Starých zámeckých schodech vybrali dole na Malostranskú. Ešte sme sa zastavili v parku Holubička a pozreli Sochy domů od Krištofa Kinteru. Aj vďaka tomu sme nestihli električku cez Mánesův most a rozhodli sme sa ísť iným smerom. Bolo necelých 15 hodín.
Až o pár hodín neskôr sme zistili čo sa kúsok od nás udialo, keď mi písala rodina a priatelia, či sme v poriadku...
Je mi ľúto zmarených životov, vyjadrujem hlbokú sústrasť všetkým pozostalým. Zlo nás zasiahlo. Ale nemôže nás poraziť. Láska je silnejšia ako zlo.