Normálne reporty z hudobných akcii nepíšem, ale tento raz spravím výnimku. TriDens sa konal 28. mája 2005 od 20tej hodiny v Bratislavskej Inchebe. Niesla podtitul najväčšia audiovizuálna tanečná 3D show. V halách D1 a D2 bol techno a house stage. Myslím, že akcia bola mediálne prezentovaná viac než dosť a očakával som od nej naozaj veľa.
Prvé sklamanie bolo už pri príchode do areála Incheby, kde nebola ani pamiatka po tancuchtivých ľuďoch. No nejako som dúfal, že nejaký ľudia sa ešte dovalia. SBS náš prekonontrolovala naozaj dobre, no a už s pečiatkou sme sa vybrali do haly.
Techno stage, bol veľmi zle ozvučený najme pri vystúpení Monide a dj Jerryho, pri plátne z 3D projekciou už bol sound naozaj slabý. Sľúbená 3D projekcia, naozaj bola a prišiel som jej na chuť asi až pri konci akcie. Dosť mi vadilo, že polovičku projekcie bola prezentovaná reklama. Sklamaním boli pyrotechnické efekty, a v hale bolo až príliš veľa svetla a málo zvuku.
Budai a Peetboy ma neoslovili, veľmi monotónny set. Ľudia stále nejako neprichádzali, takže už pri vystúpení prvej hviezdy večera, bratskej dvojice Filterheadz, bolo jasne, že hala ostane nezaplnená. Počet ľudí by som tipoval asi na 800 až 1000, čo je na tak prezentovanú akciu, ktorá mohla byť aj akciou roka veľmi máličko. Filterheadz sa naozaj snažili ľudí baviť a to sa im aj podarilo. Inigo Kennedy a Nika77, sa mi pozdávali nejaký sklamaný, a chýb v ich sete bolo pomerne dosť.
House stage bol ozvučený naozaj dobre a myslím, že sklamaný návštevníci akciu odtancovali tu. Žiadne výhrady nemám k setu Martina Haberlanda a ani Afrodrops. Dj Tráva sa mi pozdával nejaký unudený a jeho set dosť melancholický. Absolútnou hviezdou večera bolo vystúpenie Charlesa Sielinga, teda Technasie. Celý set bol po technickej stránke zvládnutý výborne a pôsobil naozaj veľmi profesionálne. Takže aspoň kvôli tomuto sa sem oplatilo ísť. Po jeho vystúpení sme sa pobrali domov.
Na TriDens som sa veľmi tešil, najmä pre môj trojmesačný "tanečný celibát" a očakával som od tejto akcie veľmi veľa. Nakoniec to dopadlo tak, že išlo o druhú najhoršiu akciu, ktorej som sa zúčastnil. Pýtam sa v čom sa stala chyba? Cena vstupeniek, bola určite prehnaná. Taktiež, sa potvrdilo aj to, že slovenský klubový život je dosť skazený. Niekto môže namietať, že mal aspoň každý dostatok priestoru na tancovanie. Ale ruku na srdce – radšej by som videl viacej zabávajúcich sa ľudí. Najbližšie asi navštívim Wilsonic, ktorý bude predsa len pre náročnejšieho poslucháča. Momentálne mám techna plné zuby, ale z toho sa vyspím. Teda aspoň dúfam.