Softvérový patent – preboha načo?



Už nejaký ten rok je nielen v prostredí open-source komunity toto slovné spojenie dosť diskutované. Nie však každý vie o čo ide. Patent všeobecne je dohoda medzi autorom (objaviteľom) a štátom – forma právnej ochrany, ktorá zaručuje autorovi výhradné právo (monopol) na využívanie vynálezu. Zavedenie patentového práva siaha až do 15. storočia. Softvéru sa začalo týkať až v osemdesiatych rokoch minulého storočia v ako inak než Spojených štátoch amerických. Vynález, ktorý je väčšinou objektom patentu je výsledok vlastnej duševnej tvorby. Preto aby sa dalo niečo patentovať musíte splniť tieto podmienky:

  • objekt, ktorý chcete patentovať nesmie byť už patentovaný, a to nikde na svete
  • objekt, ktorý má byť patentovaný musí byť výsledkom tvorby, ktorý nedokáže dosiahnuť priemerný odborník v danom odbore
  • objekt musí byť opakovateľne priemyselne využiteľný

Okrem vynálezov, ktoré sú chránené patentom poznáme objavy a diela. Objaviteľ novej galaxie nemôže zakázať publikovať to že existuje, autor diela napr. knihy zase pre ochranu použije autorské práva. To mu zaručí, že príbeh hrdinu nemôže písať nikto iný, ale dobrodružnú knihu môže napísať každý. Dokiaľ sa autorské práva týkali aj softvéru bolo všetko v poriadku. Treba si však uvedomiť, že v softvérových patentoch ide len o peniaze. Preto si patenty môžu dovoliť len veľké spoločnosti. K príkladu: najväčším majiteľom patentov je IBM, vlastní ich okolo 40 tisíc. Z toho 25 tisíc len v Spojených štátoch amerických a 10 tisíc patentov sa týka software. Je viac než jasné, že malá európska spoločnosť si patentovanie nejakého svojho vynálezu nemôže dovoliť. Už len preto, lebo v danom patente môže byť nejaký objekt môže byť patentovaný nadnárodnou spoločnosťou. Takéto dokazovanie je najmä časovo a finančne náročné a spomínanú malú spoločnosť by to zničilo. Navyše patentovanie v USA je veľmi nedôsledné. Keďže objekt, ktorý chcete patentovať nesmie byť už patentovaný, a to nikde na svete takéto dokazovanie a preskúmavanie doterajších patentov je pre úradníkov a patentové úrady v týždennom limite nereálne a nedá sa vykonávať poctivo. Prečo sa však softvérových patentov obáva najmä Linuxová a open-source komunita? Je známe, že tieto zdrojové kódy sú voľne k dispozícii (narozdiel od komerčných produktov, kde ide často o obchodné tajomstvo), preto by mohlo dochádzať k poškodzovaniu takýchto projektov. Je samozrejme možné sporný kód prepísať a vytvoriť projekt nový, práve však takáto činnosť by bránila pokrok. Patentované sú už také samozrejmosti ako dvojklik myšou, bežanie viacerých programov, grafické, audio a video formáty, myšlienky okna a myši či nákupný košík. Ak vlastníci patentov začnú požadovať poplatky za využívanie týchto riešení určite sa to prejaví v koncových cenách.

Nedávno dve megaspoločnosti a to Sun Microsystems a IBM uvolnili niekoľko stoviek svojich patentov – Sun nie však pod licenciou GNU GPL, ale pod licenciou okolo svojej komunity OpenSolaris. Skeptici hovoria, že ide o presvedčenie verejnosti, že softvérové patenty nie sú zlé, nemôžu ohroziť slobodný software - tie patenty s ktorých majú veľké spoločnosti svoje nemalé zisky. Z tohoto všetkého vyplýva, že softvérové patenty majú neporovnateľne viac nevýhod ako výhod. Za všetkým sú len peniaze. V konečnom dosahu na všetko doplatia koncový užívatelia. Softvérové patenty sú jednoducho nepotrebné.

Staň sa fanúšikom

TOPlist TOPlist