Vlog


Sleduj ma


Twitter


Softvérový patent – preboha načo?

Už nejaký ten rok je nielen v prostredí open-source komunity toto slovné spojenie dosť diskutované. Nie však každý vie o čo ide. Patent všeobecne je dohoda medzi autorom (objaviteľom) a štátom – forma právnej ochrany, ktorá zaručuje autorovi výhradné právo (monopol) na využívanie vynálezu. Zavedenie patentového práva siaha až do 15. storočia. Softvéru sa začalo týkať až v osemdesiatych rokoch minulého storočia v ako inak než Spojených štátoch amerických. Vynález, ktorý je väčšinou objektom patentu je výsledok vlastnej duševnej tvorby. Preto aby sa dalo niečo patentovať musíte splniť tieto podmienky:

Okrem vynálezov, ktoré sú chránené patentom poznáme objavy a diela. Objaviteľ novej galaxie nemôže zakázať publikovať to že existuje, autor diela napr. knihy zase pre ochranu použije autorské práva. To mu zaručí, že príbeh hrdinu nemôže písať nikto iný, ale dobrodružnú knihu môže napísať každý. Dokiaľ sa autorské práva týkali aj softvéru bolo všetko v poriadku. Treba si však uvedomiť, že v softvérových patentoch ide len o peniaze. Preto si patenty môžu dovoliť len veľké spoločnosti. K príkladu: najväčším majiteľom patentov je IBM, vlastní ich okolo 40 tisíc. Z toho 25 tisíc len v Spojených štátoch amerických a 10 tisíc patentov sa týka software. Je viac než jasné, že malá európska spoločnosť si patentovanie nejakého svojho vynálezu nemôže dovoliť. Už len preto, lebo v danom patente môže byť nejaký objekt môže byť patentovaný nadnárodnou spoločnosťou. Takéto dokazovanie je najmä časovo a finančne náročné a spomínanú malú spoločnosť by to zničilo. Navyše patentovanie v USA je veľmi nedôsledné. Keďže objekt, ktorý chcete patentovať nesmie byť už patentovaný, a to nikde na svete takéto dokazovanie a preskúmavanie doterajších patentov je pre úradníkov a patentové úrady v týždennom limite nereálne a nedá sa vykonávať poctivo. Prečo sa však softvérových patentov obáva najmä Linuxová a open-source komunita? Je známe, že tieto zdrojové kódy sú voľne k dispozícii (narozdiel od komerčných produktov, kde ide často o obchodné tajomstvo), preto by mohlo dochádzať k poškodzovaniu takýchto projektov. Je samozrejme možné sporný kód prepísať a vytvoriť projekt nový, práve však takáto činnosť by bránila pokrok. Patentované sú už také samozrejmosti ako dvojklik myšou, bežanie viacerých programov, grafické, audio a video formáty, myšlienky okna a myši či nákupný košík. Ak vlastníci patentov začnú požadovať poplatky za využívanie týchto riešení určite sa to prejaví v koncových cenách.

Nedávno dve megaspoločnosti a to Sun Microsystems a IBM uvolnili niekoľko stoviek svojich patentov – Sun nie však pod licenciou GNU GPL, ale pod licenciou okolo svojej komunity OpenSolaris. Skeptici hovoria, že ide o presvedčenie verejnosti, že softvérové patenty nie sú zlé, nemôžu ohroziť slobodný software - tie patenty s ktorých majú veľké spoločnosti svoje nemalé zisky. Z tohoto všetkého vyplýva, že softvérové patenty majú neporovnateľne viac nevýhod ako výhod. Za všetkým sú len peniaze. V konečnom dosahu na všetko doplatia koncový užívatelia. Softvérové patenty sú jednoducho nepotrebné.


Mohli by vás zaujímať aj tieto články

Weekly #80 - Mirantis kupuje Docker, CDN, Go má 10, Cardboard, SQL Server 2019, Helm 3, MacBook Pro 16”

Technológie CDN comparison: AWS, Google Cloud, Azure, IBM, Alibaba Cloud Scaling in the presence of errors—don’t ignore them The Consul outage that ne

Pozvánka na LinuxDays 2019 do Prahy | VLOG #63

Konferencia LinuxDays 2019 znamená desiatky prednášok a workshopov, stánky s rôznymi projektami a veľa zaujímavých osobností a s dávkou nových inform

Máte posledné 4 mesiace na zbavenie sa Python 2

Od vydania Python 2.0 ubehlo devätnásť rokov ako voda. Python 2.0 uzrel svetlo sveta počas októbra 2000 a teda nie je sa čomu čudovať, že je na čase j

Publikované 20.03.2005

Zdieľaj článok

TOPlist TOPlist