Ak by som mal vybrať udalosť na ktorú sa zvyknem tešiť počas celého roka bola by to bez váhania Pohoda. Tento festival je nadštandardný nielen u nás ale celosvetovo. Sám som sa neraz pristihol ako aj v zahraničí túžim po „pohodovom“ festivale.

Tento raz som sa do Trenčína vybral už vo štvrtok ráno, chcel som sa vyhnúť tlačenici vo vlaku, keďže špeciálne vlaky sa vypravujú len východniarom a tak isto si ešte užiť obed v „civilizácii“. Prekvapilo ma koľko ľudí čakalo niekoľko hodín pred oficiálnym pred bránkou.

Kopec priestoru naokolo, stánky už fungovali a ja som si to všetko začal užívať. Jediné čo ma viac-menej trápilo bola predpoveď počasia na piatkové poobedie.

Štvrtkový večer je vždy poskromnejší no teraz to neplatilo. Všetko začal workshop Moby Bodyrock. Na mňa príliš komplikované ale o to zábavnejšie, pokračoval som na Nederlands Dans Theater II: Minus 16. Toto bola skutočná pecka, ktorú by som si bez váhania zopakoval. Škoda, že takáto kombinácia tanca a moderného baletu sa u nás vidí málokedy. Nasledovala zahrievacie kolo v O2 stane v balkánskom rytme na Balkan Brass Battle. Celkom tlačenica ale v dalo sa. Headlinerom večera a pre mňa aj celého festivalu bol Moby. Myslím, že sa nepremáhal no nešiel ani pod svoju úroveň. Ďalšia spomienka je na drum and basový set B-Complex-a a zaspávanie o tretej ráno.

V piatok sa vstávalo ťažko, po raňajkách som si chcel ísť spraviť náladu do divadla na Derniéru alebo 3-aja herci a hra. Dosť slabé, na Radičovú sa mi nepodarilo dostať ani pol hodinku pred jej začiatkom. To ma mrzí, nabudúce by som sa ju nedal dať kľudne na väčšie pódiu. Iveta by to vypredala, bez nadsádzky. Takže náladu mi nakoniec spravili až poobede domáci The Uniques. Kto pozná vie, kto nie tak odporúčam. Fantasticky som sa bavil na súťažnej exhibícii Slam poetry. U nás stále menej známa aktivita no stojí za to ju vidieť a počuť. Na hlavnom ma zaujali Japonci hrajúci ska – Tokyo Ska Paradise Orchestra.

Aj keď cez deň to bolo celkom voľné tak večerný program sa vždy komplikuje a ja neviem kam skorej. Začalo to retro opakovačka v podobe Le Payaco, trocha extotických rytmov na Staff benda Bilili z Konga a na koniec pre mňa headliner večera – britskí Pulp. Tomu poviem charizma. Ušli mi Junip, ale nevadí. Opäť skvelé Nederlands Dans Theater II tento raz v Aréne Slovenskej sporiteni. Ďalší balzam na dušu v podobe Lamb. Tešil som sa nemenej ako pred troma rokmi keď, bohužiaľ nevydalo. Do rána už len skvele techno - Joey Beltram a japonský záver k vychazajúcemu slnku – DJ Krush.

Opäť ťažké sobotné vstávanie. Keďže som na to nechcel ísť zhurta tak som začal v Detskom kútiku na koberci a na Funny Fellows. Presun na Hex a výborný výkon. Pamätám si, že na chvíľku sa zatiahlo pod mrak a to bolo neskutočne citeľné. Trocha zvukov ulice v O2 na Prago Union a potom milé prekvapenie v podobe Bloodgroup. Peter, Björn and John by si zaslúžili lepší čas.

M.I.A. bola sklamaním a snáď 100x som sa spýtal sám seba čo tu robí. Beirut ma ale utvrdili, že som na správnom feste. Škoda že som si z nich vychutnal len polovicu ich času, druhu som venoval FM Belfast. Čo bola správna voľba a sú pre mňa najväčším prekvapením tohtoročnej Pohody. Portishead som si chcel užiť sediac na tráve s priateľmi. Aj som i to odsedel, len som mal pocit že ani nehrali ale skôr nazvučovali. Skôr ma fascinovalo ako niekto môže na drzovku ísť po tme cez dav sediacich a ležiacich ľudí bez baterky. Dokonca bežať. Chruplo mi v nohe a mam natiahnutý sval, dúfam že ten chudák čo na nás skočil bude mať krivé deti. Náladu mi celkom spravili Dirty Disco Rockers na ktorých som to nejako odpajdal. Čerešničkou na torte boli Dva a hlavne tanečníci v podobe návštevníkov. Ná záver trocha wooblerov a hoblovačiek od neúplných Magnetic Man. Nasledovali asi dve hodinky spánku a hurá domov.

Toľko k hudobnej časti. Organizačne nieje festivalu čo vyčítať – myslím, že každý iný organizátor sa sem môže prísť učiť ako sa to má robiť. Dotiahnuté do posledného detailu. Sprchy (tradične sa dlhšie čakalo), toalety aj zo svetielkom (vydržali tam len jeden večer, dúfam že ich šťastní majitelia sa doma nimi pýšia), priestory na oddych s tieňom. To bolo veľké plus. Počasie nakoniec vyšlo na výbornú (veď sa zaň modlilo 30 tisíc ľudí), len v piatok trocha mrholilo. Pivo, nealko, Kofola a minerálky spolu s Radlerom (aj čapovaným) za 1,2 eura bolo tiež viac ako v pohode. Jednu vetu si zaslúži aj invázia chrústov :)

Výborné podmienky pre dobre strávený preddĺžený víkend. Myslím, že organizátori robia všetko aby sme sa tam cítili dobre. Všetko to ale v konečnom dôsledku záleží od ľudí s ktorými na festivaly chodíte. A toto je u mňa na jednotku s hviezdičkou.