Nemal som to šťastie, že by som sa narodil do súčasného sveta informačných technológii, internetu a mobilov. Myslím to ironicky. Pár rokov som žil v komunizme, keď vznikal Google tak som išiel len na strednú. Technickú.
Sledoval som ako vznikali po páde opony u nás firmy – najprv na kolenách bastlili vlastné produkty, potom dovážali lacné polotovary z Číny. Teraz predávajú profesionálne riešenia na kľúč a majú za sebou dlhú históriu. Tak som sa začal zajímať ako to bolo v zahraničí.
Pár chalanov (dámy odpustia) v otcovej garáži z nadšenia experimentuje z rôznymi vecami. Z nadšenia a to nadšenie prerastie do ohromného komerčného úspechu. Za jediný príklad z mnohých stačí spomenúť Apple.
Aj ja som chcel mať garážovú firmu po škole, veď kto by nie. Ale nikdy som nenabral na to dostatok odvahy. Na podnikanie s hardvérom som hneď zanevrel – trh bol presýtený, vlastným nápadom som až tak neveril. Webdizajn – tu si stále hovorím, že weby už robí naozaj každý. No denno denne vidím, že priestor by tu stále bol. Možno raz.
Ale späť k pojmu garážová firma. Všetko to tu spomínam len preto, že pri ňom som mal vždy rešpekt, nesplnený sen. Ak sa niekto z nej vypracoval do seriózneho biznisu bol som len rád. Tá garáž zosobňovala nadšenie, víziu. Pochopiteľne nie každému sa to podarilo. Naše domáce média ale tento pojem úplne zlikvidovali. Verím tomu, že keď sa povie garážová firma vybavia sa vám podvody súčasnej vlády, kšefty z emisiami, dvadsaťročné milionárky a všetok ten humus.
Je to niečo ako hacker. Média toho, kto bol šikovný, obratný a chytrý zmenili na kybernetického zločinca fungujúceho za hranicou zákona. Teda jeho pomenovanie. Úžasné ako média ovplyvňujú názory a menia pojmy. Doba sa zmenila – dnes chce mať zase každý nejaký ten startup. Inak škoda tej garážovej firmy.