All posts tagged dj

Posledný víkend sa splnil sen nejedného mihovníka trance a progressiv. Tento hudobný štýl nepatrí v súčasnosti medzi môj mainstream – aj keď bolo obdobie, kedy to tak bolo a ešte sem tam si ho s chuťou zahrám. Dokážem však presne zaškatuľkovať, kedy ma tento štýl tanečnej hudby dostal a verte tomu alebo nie nejaké desaťročie to už bude. Veľmi silný podiel má na tom nemecké duo Piet Blank a Jaspa Jones, alebo ak chcete tak Blank & Jones. Hity ako Flight to the Moon, After Love či Cream sú nezabudnuteľné. Toto obdobie si spájam aj z takým hudobným mágom akým je Paul van Dyk, ktorý sa na Slovensku predstavil koncom roku 2006. Medzičasom sa trance zvrtol do „kolotočárskej“ hudby. Nie že by tam nesmeroval už predtým no prelom milénia hodnotím ako vrchol. 

Odvtedy aj u nás vznikla celkom slušná komunita okolo trance, ale aj progressiv hudby. Nejaké brutálne zvučné djské mená nemáme, no na poli produkcie sa je čím chváliť. A kedže aj základňa fanúšikov je celkom veľká oplatilo sa začať robiť aj parties. To všetko je možno predvídateľné – veď keď je po niečom dopyt treba to začať dodávať. Lenže prístup na domácom trhu sa mi veľmi nepáčil, niekoľko lokálnych hviezdičiek začalo kritizovať techno „smažky“ a snažili sa vytvoriť „čistú“ komunitu ľudí vo svetríkoch, košieľkach, dievčat na na ihličkách usŕkavajúcich miešané drinky v uzavretých pseudo high social kluboch. Možno poviete, že príliš škatuľkujem, ale len popisujem moje pocity. Takže späť k pointe, na Slovensko sa podarilo dotiahnuť tie najzvučnejšie mená od melodického progressu až po ten komerčný trance. Piet Blank a Jaspa Jones sa mu veľmi dlho vyhýbali – podarilo sa to až poslednú sobotu vrámci akcie Beautiful Things, ktorá sa konala v Bratislavskom klube Dopler. Miesto mi príliš nesadlo, no v duchu som si povedal, že ide predsa o hudbu a cez ostatné sa pokúsim preniesť.

To že to v Dopleri bude vrieť bolo viac než jasné, mená niečo hovoria takže akcia asi nepotrebovala ani veľké promo. Flyere som videl, no billboard ani jeden. Spoločnosť mi robil brácho, naša prvá spoločná „ekšn“. Príchod bol krátko po tom čo to roztočil Cole s technicky mimoriadne presným setom. Čo som zachytil balancovalo na hrane neotrance a pri hitovke Aztec Mystic – Jaguar bolo na parkete už plno. NasledovalFester, ktorého set mal veľa electro prvkov. V čase pre headlinera, čiže krátko po polnoci ho vystriedal Pico – otec Beautiful Things. Opäť to nebolo niečo čo by ma dostalo do varu, no podľa reakcii pravidelných návštevníkov bol „božský“. Asi sa tomu vážne nerozumiem. Blížila sa druhá hodina, na pódiu sa objavuje Blank and Jones – tak predsa prišli, pripravujú svojho Mac Booka a konzolu. Dvojhodinový úlet môže začať. Privítanie bolo vskutku veľkolepé a od prvého tracku to naozaj nakopli. Toľko známa perfektná komunikácia s publikom začala od prvej sekundy. Páni už nehrávajú z vinylov, všetko už riešia digitálne – očividne im to dáva veľký priestor a neboja sa veľa používať efekty. Že by to ale pôsobilo preplácane som nemal dojem, skôr naopak to atmosféru perfektne gradovalo. Samozrejme počas setu zaznelo veľa vecí z ich produkcie – najviac ma potešili veci ako Beyond Time či Nightfly. V čo som ani nedúfal a úplne ma dostalo bolo zaradenie tracku Ronski Speed – The Perspective Space. Show, počas ktorej sa bavili obe strany zakončil prídavok v podobe remixu Mind Of The Wonderful. Proste paráda, ubehlo to rýchlo a jeden z mojich najväčších hudobných snov sa bez problémov premenil na realitu. Dosť by ma zaujímal názor oboch pánov na ich prvé hranie u nás – myslím, že vrúcnejšie privítanie už ani nemohlo byť. S veľmi energicky ladeným setom presne podľa môjho gusta (žiadne elektroprdy ako na francuzskej vidieckej diskotéke) pokračoval Jet Fever zo susedného Česka.

Voči samotnému vystúpeniu dvojice kvôli ktorej som sa v nedeľu večer do Blavy hrnul nemám jedinú výhradu. Určite zážitok na celý život. Samozrejme bolo veľa vecí nad ktoré som sa musel povzniesť. Najviac mi vadilo asi množstvo skla všade po zemi, a opití jebovia čo ho rozbíjali. Ani to, že mali značkový oblek im nepomohlo na imidži totálnych vidlákov. O najebaných babkách radšej pomlčím. To sú veci ktoré mi vadia a úplne ich neprekúsnem na žiadnom druhu akcie. 

Inak fotiek by bolo viac – len som mal obavy, že ma SBS nepustí z Fujinou dovnútra a vracať sa domov by bolo desné. Tak som siahol po kompaktnom Olympuse, ktorý som na vianoce daroval rodičom. Ten to očividne v žiadnych svetelných podmienkach nezvládal, tak som to radšej vzdal.