Podobné časovo extrémne úlety sú dávno za mnou a vekom ich už vážne nezvládam. Teraz ale nebolo iné riešenie a keďže som toho chcel stihnúť naozaj veľa tak som sa na to podujal. Všetko vypuklo v piatok ráno o šiestej hodine hnusným budíčkom do práce, hlavou mi preblesklo čo všetko ma čaká, takže z postele som vstal z silným odfúknutím. Tentoraz nie kvôli obezite, ale skôr pocitu či som si toho nenaložil príliš veľa. Pracovné povinnosti vynechám, z práce som bol naspäť doma po piatej hodine. Stihol som večeru, čo to popísať z kámošmi na iCQ a hurá zase do Bratislavy. Cesta vlakom sa mi zdala nekonečná.

Je krátko pred desiatou hodinou večer a konečne som pred Inchebou, či Expo Arénou alebo ako sa vlastne tomu teraz nadáva. Kedže Electronic Beats štartovali o ôsmej hodine večina ľudí je dávno vo vnútri, SBS nerobila žiadne ofuky za vak a dokonca aj slečny v šatni boli milé a vysmiate aj keď očividne mali toho dosť nabehaného. Hala bola dosť plná, nejak sa mi podarilo sa premasírovať cez dav až dopredu. Na pódiu práve hrali nemecký Modeselektor. Tích som objavil len minulý rok, kvôli albumu Happy Bday!, teda hlavne kvôli tracku Sucker Pin. Dohrali niečo okolo pol jedenástej. To som bol už celkom dosť znechutený z ľudí a všade páchnucej tráve. Nemohol som si pomôcť ale ten mix „hippie“ sociek a chlapcov z diskoték v teplákoch mi príliš nesadol. Najmä ak ich jediným cieľom bolo chodenie hore dolu po pivo. Každý má právo sa baviť po svojom, takže časom som sa nad to relatívne povzniesol. Aby ľudia nevyhladli počas prípravy pódia boli púšťané remixy Underworld-u v takmer nespoznateľných verziách. Samotný Underworld sa predstavil krátko pred jedenástou hodinou a nasledovala dvojhodinová show. Počas nej zazneli staršie veci, ale aj tie z posledného albumu. Dav sa tradične chytal pri známejších hymnách. To sa dalo očakávať. Najviac „high“ ma dostali skladby Beautiful Burnout a Two Months Off, ako prídavok dali Moaner. Samozrejme najviac to asi vrelo pri kultovke Born Slippy. Musím povedať, že koncert bol taký ako som očakával a som s ním maximálne spokojný. Underworld má svoj nezameniteľný štýl a mne sa splnil jeden z veľkých snov posledného desaťročia môjho života. Napriek tomu, že páni už neprídu z ničím revolučným a budú žiť v tieni vlastného úspechu nikdy naň nezanevriem. To je už sila zvyku a klasicky navždy zapísaný sound tanečnej hudby. Na záver k baleniu aparatúry dohrával dj Tvyks svoj tradične dobrý electro setík.

To už som ale sedel v taxíku do Mlynskej doliny – smer Elam. Tu sa konalo štvrté pokračovanie akcie Beat Right. Tento raz k tradičnému dnb stage pribudlo psytrance. Pódia boli prehodené, takže dnb dostal konečne masívnejší zvuk – čo tentoraz chýbalo sekundárnemu stage. Bohužiaľ. V o vnútri ma ešte hrial dobrý pocit z Underworldu (a nie len jeho), takže tento raz som si to v Elame viacmenej odpočúval než odskákal. Ale aj tak to bolo fajn, zostal som až do konca. Nasledovala cesta do nemenovaného hypermarketu. Vďaka výborne organizovanej doprave sa mi proste neoplatilo ísť domov. Šesť hodinové dopravné vákum, kedy sa nedá nijakým spôsobom dostať do hlavného mesta, ani z neho a dokonca ani cestovať MHD je proste úžasné. Po piatej teda už čo to jazdí, tak preto smer potraviny. Na prvé prednášky v letnom semestri som prišiel na čas a dokonca som aj stíhal výklad profesorov.  Príchod domov bol opäť niečo po šiestej hodine večer sprcha a hurá do postele. Štrnásť hodín spánku celkom dobre padlo, aj keď je pravda že posledné dni sa mi tak nejako zlievajú do jedného. To však vôbec nevadí, zážitky za to stoja – naviac nasleduje obdobie kedy sa žiadna zaujímavejšia akcia nekoná. Bolo to super.