Ako zvykol hovoriť Jano Cifra: CEO je veľmi samotárska rola.
Čím dlhšie som vo firmách - vlastných aj cudzích - tým viac chápem, že to nie je poetická veta. Je to operačný fakt.
CEO nie je funkcia. Je to evolúcia. A tá evolúcia má tri energie, ktoré sa musia v správnom čase vystriedať:
- 🔥 Hero / rally driver
- 🧭 Architekt systému
- 🌊 Integrator / stabilizátor
Problém je, že každá z nich má inú dynamiku. A každá z nich nesie inú formu samoty.
Startup: Hero ide prvý. A ide sám.
Startup nepotrebuje procesy. Potrebuje vieru. Na začiatku presviedčate všetkých:
- zákazníkov
- investorov
- prvých ľudí
- aj samých seba
Tu funguje energia Hero. Viditeľný líder. Ten, kto ide dopredu prvý. Ten, kto povie „dáme to“, keď ešte nie je jasné ako.
Je to rally driver. Ide rýchlo, berie zákruty agresívne, občas ide na hrane. Bez tejto energie firma nikdy nevznikne.
Ale má to háčik.
Hero je vždy trochu sám. Je prvý vpredu. Vidí ďalej. A zároveň nesie väčšie riziko. Tím cíti energiu. Ale neistotu si CEO necháva pre seba.
Scaleup: Architekt začína brzdiť chaos.
Keď firma rastie, intuícia prestáva stačiť. A zrazu:
- pribúdajú ľudia
- vznikajú oddelenia
- zvyšuje sa komplexita
- konflikty priorít sú denný chlieb
Tu už nestačí byť Hero. Tu treba byť Architektom systému.
Architekt sa pýta:
- Ako robíme rozhodnutia?
- Kto za čo zodpovedá?
- Ako meriame výkon?
- Aký je náš operating model?
Toto je fáza, kde sa buduje štruktúra. Reporting. Leadership layer. Jasné kompetencie.
A tu veľa founderov narazí.
Budovať systém je menej sexy ako uzatvárať veľké dealy. Ale bez systému sa rast rozpadne pod vlastnou váhou.
Samota sa tu mení.
Už nie ste sami vpredu ako Hero. Ste sami v komplexite. Vidíte prepojenia, ktoré ostatní nevidia. A musíte brzdiť, aj keď vás tlačia na ďalší rast.
Etablovaná firma: Integrator drží pokope to, čo vzniklo.
Keď firma dosiahne určitú veľkosť, problém už nie je rast. Problém je stabilita. Objaví sa:
- únava
- ego silných lídrov
- interná politika
- strata prepojenia medzi oddeleniami
Tu už nestačí ani Hero, ani samotný Architekt. Tu nastupuje Integrator. Lebo Integrator:
- prepája ľudí
- tlmí konflikty
- drží kultúru
- stabilizuje tempo
Je menej viditeľný. Ale jeho práca rozhoduje o tom, či firma prežije cykly.
A čo samota?
Integrator rozumie všetkým stranám konfliktu. Ale nemôže stáť úplne na žiadnej. Je stále medzi ľuďmi. A predsa sám.
Najväčšia chyba: Zamilovať sa do jednej energie
Hero, ktorý nevie prestať jazdiť rally, vytvorí večný chaos. Architekt, ktorý všetko zprocesní, zabije dynamiku. Integrator, ktorý príliš tlmí, udusí ambíciu.
Firma rastie v cykloch.
Niekedy treba znovu zapnúť Hero režim - napríklad v kríze.
Niekedy treba tvrdšie architektovať.
Niekedy treba spomaliť a stabilizovať.
CEO, ktorý nevie prepínať, sa stane brzdou vlastnej firmy.
A teraz späť k tej samote
Samota CEO nie je o tom, že nemáte ľudí, ale je o tom, že:
- nemôžete všetko zdieľať smerom nadol
- nemáte rovnocenného partnera vo firme
- posledná zodpovednosť je vždy na vás
Rozhodnutie ticho čaká na vás: Koho prepustíte. Do čoho pôjdete all-in. Kedy zmeníte smer. Kedy priznáte, že niečo nefunguje.
Tím vždy potrebuje stabilitu. Aj keď ju vy sami ešte len hľadáte.
Paradox leadershipu
Samota je prirodzená. Izolácia je voľba.
Preto CEO potrebuje:
- mentora
- terapeuta
- peer skupinu
- silný board
- niekoho mimo firmy, komu nemusí nič dokazovať
Lebo silný CEO nie je ten, ktorý všetko unesie sám. Silný CEO je ten, ktorý vie, kde môže byť autentický.

Takže...
Leadership nie je o tom, aký typ ste. Je o tom, ktorú energiu firma práve potrebuje. A či ju viete zapnúť - aj keď vám nie je prirodzená.
Niekedy budete Hero bez potlesku. Niekedy Architekt bez uznania. Niekedy Integrator bez vďaky.
A napriek tomu musíte pokračovať.
Pretože firma sa neopiera o vašu hlasitosť. Opiera sa o vašu stabilitu. A tá sa vo vás buduje potichu.
Ale je tu aj druhá pravda.
Niekedy tú energiu v sebe jednoducho nemáte. Niekedy ste unavení. Niekedy vás to prerastá. Niekedy zistíte, že firma už potrebuje niekoho iného, než ste dnes vy.
A to nie je zlyhanie. To je uvedomenie.
Byť CEO neznamená vždy zvládnuť všetko. Znamená vedieť si priznať, kde sú vaše limity. A rozhodnúť sa - či na sebe vyrastiete, či si doplníte tím, alebo či je čas odovzdať štafetu.
Najhoršie nie je nemať kapacitu. Najhoršie je predstierať, že ju máte.
Silný líder nie je ten, ktorý je vždy pripravený. Silný líder je ten, ktorý je k sebe pravdivý.
Otázka na záver
V akej fáze je dnes tvoja firma? A ktorú energiu práve potrebuje?
Nie tú, ktorá je ti prirodzená. Nie tú, ktorú máš rád.
Ale tú, ktorú si situácia vyžaduje.
A ak ju dnes nevieš zapnúť – čo s tým urobíš?
Pretože leadership nie je o tom, kým si. Je o tom, kým sa vieš stať. Ale aj o tom, či si vieš priznať, keď sa potrebuješ stať niekým iným - alebo si dať pomôcť.
