Už to bude takmer mesiac čo sa na Výstavisku v Prahe ukázali Radiohead. Boli to silné emócie z viacerých pohľadov a som rád, že som si na to nechal viac času. Ďalej sa samozrejme dočítate prečo.
Ak človek brázdi vlny rôznych hudobných štýlov na Radiohead narazí časom skôr či chce alebo nie. Dlho som o nich vedel, no počúvol a odložil – vďaka albumu In Rainbows som sa však na nich „naučil“ a nebránil sa ani starším albumom. Niektoré mi samozrejme prišli lepšie, iné slabšie.
Keď sa objavila informácia, že mimoriadne pridali k svojmu turné aj Prahu mal som tušenie, že na ten koncert pôjdem. Stačil dotaz na kamaráta, ktorý je veľký fanúšik a nebolo čo riešiť. Lístky sa dali našťastie kúpiť cez net aj na Slovensku, predpredaj začal zrovna keď som mal naplánovaný odlet do UK, no nakoniec sa všetko posunulo takže ani nie 20 minút po začatí predpredaja sme lístky do tretej zóny mali.
Bol som veľmi zvedavý kto bude predskokanom, nakoniec výber padol na Moderat. Čo viac som si mohol želať. Leto ubehlo neuveriteľne rýchlo a Radiohead nakoniec vyšli ako moja posledná augustová akcia. Dátum 23. augusta zaklopal na dvere. Cesta do Prahy bola maximálne v pohode, nechýbala tradičná rýchloexkurzia po meste: Vltava, Karlov most, Staroměstské náměstí atď. Späť na Výstavisko do Holešovic sme prišli v dostatočnom predstihu. Kontroly boli v pohode, ceny za občerstvenie prehnané no očakávateľné. Na všetky nápoje sa brala záloha za fľašu, ktorá sa vracala pri jej odovzdaní – organizátori tak vyriešili čistenie areálu.
Miesto pod pódiom bolo rozdelené na tri zóny, ako som spomínal mali sme lístok do poslednej no pri prvom pohľade ma to vôbec neurazilo, nakoľko to bolo skutočne blízko. Druhá zóna by bol omyl, keďže značnú časť obsadili zvukári. Pevne sme zaujali svoje miesto na pravej strane s takmer ideálnym výhľadom na pódium. S menším oneskorením a za svetla to odpálili Moderat. Videl a počul som ich na tohtoročnom Wilsonic-u v Bratislave a tam ma nenechali chladným. Tu sa nebáli viac improvizovať a komunikovať s ľuďmi. Hudba, ktorá mi viac sadne na malé pódium ale ešte viac do klubu však aj tu znela výborne. Samozrejme som si neodpustil poznámku, že to kvôli čomu som prišiel som počul a môžem ísť domov. Moderat tu nebudem rozpitvávať – kto chce si niečo o nich nájde, v reporte z Wilsonic-u som im venoval dosť priestoru. Mne sa veľmi páčili.
Po dohratí si každý poctivo držal svoje miestečko. „Bedňáci“ začali pripravovať pódium pre Radiohead, najviac určite zaujala skupina kameramanov a nasvetľovačov čo sa posadila hore nad pódium. Tu prišiel prvý incident, keď neďaleko stojaca slečna čakanie nevydržala a odpadla. Pár minút na sa pred nás postavila nejaká Česka, ktorá svojim arogantným správaním znechutila slušnú skupinu ľudí okolo nej: dotrepala sa pred nás s tým, že len prechádza a že ma malú kamarátku ktorá nevidí. Slušne upozornenia nepomáhali, ja by som sa za ničo takéto od hanby prepadol pod zem a očividne sa trápne cítili aj je známe, ktoré sa stiahli. No táto krava bola bez chrbtovej kosti. Po dvoch hodinách poctivého vystatia ideálneho miestečka by som ju bol schopný ubiť vstupenkou.
Pomohol silný nádych a povznesenie sa nad tým, že piče sú proste všade. Ná pódiu sa medzičasom niečo začalo diať, pekne sa už zotmelo a rozozneli sa prvé tony, potom to malo už rýchly spád, posúdte sami:
- 15 Step
- There There
- Weird Fishes/Arpeggi
- All I Need
- Lucky
- Nude
- Morning Bell
- 2+2=5
- A Wolf At The Door
- Videotape
- Nice Dream
- The Gloaming
- Reckoner
- Exit Music
- Bangers And Mash
- Bodysnatchers
- Idioteque
prvý prídavok:
- Pyramid Song
- These Are My Twisted Words
- Airbag
- The National Anthem
- How To Dissapear Completely
druhý prídavok:
- The Bends
- True Love Waits
- Everything In Its Right Place
Čo mi určite chýbalo boli tracky „Paranoid Android“ a „Karma Police“, to ani nehovorím o „House of Cards“ – ak by sa tak stalo tak určite radím tento koncert medzi TOP3 hudobné zážitky môjho života.
Aj tak Radiohead predviedli výbornú šou, ak sa to dá takýmto pofidérnym slovom nazvať – pomenujem to radšej ako audiovizuálny zážitok. Po stránke hudobného prejavu nieje naozaj čo vyčítať, hudobný prejav sa rovnal originálu, ktorý poznám z mp3 – zvuk na koncerte bol dosť dobrý aj v zadu. Tie svetelné tyče a celkovo celá projekcia bola úchvatná. Komunikácia s publikom bola myslím taká ako ju poznáme s videí z koncertov – minimálna ak vôbec nejaká.
Opúšťanie Výstaviska bola jedna veľká panika a tlačenica. Toto nebolo bohvie ako zvládnuté. Po takmer desiatich hodinách nonstop na nohách som sa tešil do vlaku ako si pospím. Na moje zdesenie však prišiel úplne natrieskaný a bol som rád, že som sa vôbec doň zmestil – kamaráti na neskorší ísť nechceli. 5 hodí na stojáka na chodbičke s cudzími ľuďmi, kde sa traja striedajú kto si na chvíľu kľakne. Nejaký pán dostal infarkt, čiže meškanie sa naťahovalo čakaním na sanitku. Pol som rád, že ďalší dovolenkový deň som doma prespal. Bol to zaujímavý zážitok po všetkých stránkach.