Tak už je to tu opäť po roku. Napriek tomu, že všade naokolo zúri finančná kríza, promotéri škrtajú a festivaly sa rušia tak Wilsonic tento rok bol – vlastne keď píšem tieto riadky ešte stále je. Tento rok začal Wilsonic o deň skorej – vo štvrtok prebehol Wilsonic Showcases na ktorý bol vstup zdarma a ľudia tak mohli ochutnať čo festival ponúka. Pripravené boli domáce a maďarské špeciality. Keďže to bolo ešte v priebehu pracovného týždňa a počasie vyzeralo všelijako tak som si štvrtkový program nechal ujsť.
Za to na piatkový som sa tešil, v programe som si nevzhliadol nič mimoriadne – skôr som chcel objaviť niečo nové a pre mňa zaujímavé, prípadne zopakovať osvedčené. Na festival som prišiel niečo po desiatej hodine večer, čo sa hlavne z organizačnej stránky neukázalo ako dobré ale o tom až zajtra v celkovom zhrnutí – sobota ešte určite prekvapí ;)
Večer som teda odštartoval s Nôze All Star Band with Dani Siciliano čo bola celkom dobrá voľba aj keď Dani sa dlho na pódiu nezdržala ale zbytok sa sa niesol v typickom „Nôze style“. Nasledoval presun na na Machine Funck, ktorých som vážne že dlho nepočul a nevidel. Dubstepový set sa mi pozdával a hodnotím ho veľmi pozitívne. Hudson Mohawke bez problémov spájal hip-hop, hardcore, techno, prog či electro – občas nepravidelne občas totálne uletené. Zbytok večera sa pre mňa niesol v minimalových tónoch – najprv The Mole a po ňom Adam Marshall. Obaja kanaďania. Samozrejme medzitým som pobehoval medzi všetkými štyrmi pódiami, spomínam lne to čo mi utkvelo v pamäti.
Tipy na dnešný večer: For a Minor Reflection, Daj Ray, Henrik Schwarz, Moderat, Rusko, Jazzanova Live feat. Paul Randolph a možno aj Distasteradio. Teším sa.