Táto recenzia bola pôvodne napísana pre portál inet.sk – konkrétne ju nájdete v článku „Život s HTC Desire“. Keďže zariadenie je stále aktuálne rozhodol som sa ju aktualizovať o niekoľko postrehov.
Pomerne dlho som čakal na uvedenie nástupcu HTC Hero, ktorý sa mi veľmi pozdával a dalo by sa povedať že spropagoval Android – mobilnú platformu od spoločnosti Google. Keď na Mobile World Congress v Barcelone bol predstavený spomínaný nástupca s názvom Legend veľmi som sa potešil. No ten istý deň bol predvedený aj ďalší mobil – HTC Desire, ktorý dovtedy svet poznal len pod kódovým označením Bravo.
Ak mám použiť nie zrovna presnú škatuľku tak HTC Desire je niečo ako Nexus One pre európsky trh. Presvedčil ma jeho dizajn, veľký displej, Flash 10.1 a samozrejme operačný systém Android 2.1 (Eclair) postavený na linuxovom kerneli 2.6.29. Odvtedy som aktualizoval na Andoid 2.2 (Froyo). Aktualizácia troška trvala ale vyplatilo sa čakať.
Desire sa na Slovensko dostal pomerne rýchle – na predajniach bol dostupný hneď po Veľkej noci. Odvtedy sa stal mojim novým mobilným telefónom – výrobcu som nemenil, len platformu. Tou pôvodnou bol Windows Mobile.
Keď si Desire prinesiete domov v útlej krabičke a otvoríte ju tak v nej okrem povinných manuálov pre používanie nájdete ešte ak handsfree slúchadla a dátový kábel. Ten zároveň slúži aj ako napájací kábel k nabíjačke s USB portom. No a teda aj samotné zariadenie v nej nesmie chýbať. Jeho srdcom je 1 GHz Snapdragon procesor s 576 MB RAM + 512 MB ROM + 4 GB microSDHC, ktorú je možné vymeniť za kartu s kapacitou až 32 GB.
To, že HTC si na dizajn potrpí už snáď nikoho neprekvapí. Zariadenie má jednoduchý ale funkčný dizajn. Desire má rozmery 119 x 60 x 11,9 mm a hmotnosť 135 gramov s batériou čo vám vrecká určite neodtrhne. Telefónu dominuje AMOLED 3,7’’ displej (rozmery 48 x 81 mm) so 16 miliónmi farieb – ide o WVGA s rozlíšením 800 x 480 px. Displej je dotykový a podporuje multitouch. Pod ním nájdeme mierne ergonomicky ohnutú časť so sadou tlačidiel. Vľavo to je Domov a Menu, v pravo zase kombinované tlačidlo Späť a Hľadaj. V strede je optický trackpad – novinka s ktorou sa menu telefóna veľmi pohodlne ovláda a je presnejšie ako pôvodné hardvérové riešenie – trackball. Ten sa nachádza v spomínanom Nexus One. Tlačidlá sú podsvietené, čo hodnotím ako pozitívnu vlastnosť – pri niektorých notifikáciach sa rozsvietia namiesto plytvania energie na rozsvietenie displeja.
Na prednej časti je okrem loga ešte reproduktor slúchadla a stavová viacfarebná LED dióda. Konektor na pripojenie slúchadiel je na hornej hrane na pravej strane – ide o klasický 3,5 mm jack. Tlačidlo ktorým sa Desire zapína je na ľavej strane. Jeho pridržaním pri zapnutom telefóne si môžete meniť režimy hlasitosti alebo pripojenia do sieti. Ovládanie hlasitosti nájdete na ľavej strane, zospodu je konektor Micro-USB. Cezeň sa Desire aj nabíja. Vedľa je ešte mikrofón, avšak len jeden. Nexus One má aj druhý pre potláčanie okolitých ruchov.
Jednoducho pôsobí aj zadná strana. Je tu 5Mpx fotoaparát s diódou, ktorá slúži ako blesk čo je pri dnešných mobiloch už štandard. Na zadnom kryte nájdete veľké vyrazené logo HTC dole ešte s poznámkou WITH HTC SENSE. Dizajn je naozaj funkčný a elegantný. Nemám mu čo vyčítať, možno len to že mi chýba samostatné tlačidlo pre fotoaparát. S trackpadom sa nefotí zrovna najlepšie a milovníci autoportrétov môžu na vlastné fotografie s jednou rukou zabudnúť.
Desire sa dodáva s 1400 mAh Li-ion batériou, ktorá by podľa výrobcu mala mať výdrž do 360 hodín v pohotovostnom režime a do 400 minút hovoru. Ak my niekedy vydržala celé dva dni tak len preto, že som sa telefónu vôbec nechytil. Pri aktívnejšom používaní si budete musieť zvyknúť, že na večer budete dávať zariadenie pravidelne na nabíjačku. Samotnú výdrž hodnotím ako najväčšiu slabinu zariadenia. Po upgrade na Froyo som mal pocit, že sa výdrž zlepšila ale s odstupom času to tak nieje.
Tip: prečítajte si ako šetriť batériu na Androide
Mobilný telefón aj keď má bohatú výbavu ešte stále primárne slúži na klasickú komunikáciu. HTC Desire sa ako ryba vo vode cíti v sieťach WCDMA/HSPA: 900/2100 MHz a GSM/GPRS/EDGE: 850/900/1800/1900 MHz. Nechýba ani WiFi 802.11b/g a Bluetooth 2.1 + EDR. Zaujímavé je, že mobil už nemá žiadne fyzické tlačidlo na svojim tele s funkciou telefónu. To softvérové na displeji po jeho odomknutí však nechýba. SMS a aj MMS majú jednoduchý editor, dalo by sa povedať že len z nevyhnutnou funkcionalitou. Písanie na softvérovej klávesnici je individuálna záležitosť no ja som spokojný aj keď to chcelo troška cviku. Príjemnou „fičúrkou“ je že ak zvoniaci telefón otočíte displejom dole tak sa stlmí.
Milým prekvapením je funkčnosť mobilného prehliadača, ktorý si bez problémov poradí takmer s každou stránkou. Tu oceníte vysoké rozlíšenie displeja pri jeho otočení. Desire má aj klienta pre GTalk takže ani o Instant messaging nebude ochudobnení. Použiteľný je aj mailový klient, ktorý si okrem POP3 a IMAP kontami poradí aj s Microsoft Exchnange. Aplikácie ako kalendár (so synchronizáciou s Google Calendar), RSS čítačka či synchronizácia kontaktov (s tými na Google alebo Facebook-u) sú samozrejmosťou.
Ak máte dostupnú Wifi ale aj EDGE sieť tak primárne bude použitá Wifi. Dátový roaming je možné zakázať, takže ak ste v zahraničí tak sa nemusíte báť že aplikácie čo si ťahajú dáta na pozadí vám spravia veľkú faktúru. Pomerne často sa stáva, že Desire a vlastne telefóny s Androidom sa nevedia z Wifi pripojenia prepnúť na GPRS/EDGE. Dokonca aj po zapnutí. Tu sa mi osvedčilo cez Nastavenia (nie Power Button) zapnúť Airplane mode a po minútke ho zase vypnúť. Telefón sa pripojí.
Ak Desire pripojíte cez USB k PC tak sa môže cezeň nabíjať, použiť ho ako disk, synchronizovať či použiť ako modem. Práve poslednú možnosť s obľubou pomerne často používam – tu som postrehol, že telefón sa pomerne prehrieva. Andoid 2.2 (Froyo) priniesol možnosť používať telefón ako Wifi hotspot, jednoducho nazdieľate napríklad aktuálne EDGE pripojenie a bezdrôtovo si pripojíte na internet netbook, tablet alebo čo potrebujete a ma Wifi. Aj tu platí, že Desire sa prehrieva.
Štandardná softvérová výbava, ktorá sa dodáva so zariadením postačuje na to aby ste mohli začať objavovať zákutia mobilných multimédií ale hlavne internetu. Po prvom spustení vás privíta sprievodca konfiguráciou webových služieb. Pokiaľ na niektorej účet nemáte tak si ho môžete rovno vytvoriť. Desire má predinštalované aplikácie pre prístup na Gmail, YouTube, Facebook, Flick a Twitter. To že mu nerobí problém Flash využívam najviac pri videách z YouTube.
Nedá mi nespomenúť Sense čo je grafické prostredie, ktoré do svojich telefónov vkladá HTC a ponúka bohatší zážitok ako klasická plocha ktorá je v Androide defaultná. Novinkou od predchádzajúcich verzií je tzv. live wallpaper, Ide o animované pozadie plochy pre vizuálny zážitok. Nahradil som ho statickým obrázkom najmä kvôli zvýšenej spotrebe energie. Niektorý majitelia Desire sa ale sťažujú, že live wallpaper spomaľuje operačný systém, ja som sa s tým nestretol.
Ak by vám niečo softvérové chýbalo je tu Google Market s aplikáciami. Ten bohužiaľ nieje v našich zemepisných šírkach plnohodnotný. Nájdete na ňom len aplikácie, ktoré sú zadarmo – či už v plnej verzii alebo ako demo. Niektorý výrobcovia softvéru tento deficit riešia možnosťou platby mimo Market-u a zadaním aktivačného kódu – príkladom za všetky môže byť Pro verzia Twitter klienta Twidroid, ale aj ďalších. Andoid 2.2 upozorňujem inštalovať aplikácie na microSDHC kartu a k dispozícii tak nemáte už len 132 MB z pamäti telefónu ale toľko koľko máte na karte. Upozorňujem, že aplikácia musí mať podporu pre takúto možnosť – inak bude stále „v telefóne“.
Zo zaujímavých aplikácii, ktoré sú hneď v telefóne by som vypichol Počasie, Mapy – Google Maps bez navigácie, hru Teeter, kalkulačku a Footprints. Ide o aplikáciu ktorou keď vyfotíte nejakú známu stavbu alebo pamiatku vám povie čo to je (podľa GPS).
HTC Desire má vstavané GPS, akcelerometer a digitálny kompas. Všetky tieto technické aplikácie oceníte až s príslušnými aplikáciami ktoré ich vedia využiť. Pripravené sú len spomínané Mapy – pre ich fungovanie ale potrebujete dátovú konektivitu. Plnohodnotnú navigáciu si musíte zakúpiť zvlášť, v Market-e sú demo verzie produktov tretích strán. Príjemné je aj geotagovanie fotografií.
Dávková či automatická aktualizácia aplikácii z Marekt-u je funkčná s Andoidom 2.2. Tento systém priniesol aj ďalšiu zaujímavú funkciu - zaslanie linku z desktopového prehliadača na ten mobilný v Desire.
Tu začnem FM rádiom s Radio Data System, ktoré Nexus One od Google nemá. Rádio funguje len so slúchadlami, ktoré slúžia ako anténa. 5 Mpx fotoaparát má 2x digitálny zoom a zvláda zaostrovanie od 6 cm – tu má autofokus svoje opodstatnenie a výrobca ešte pribalil aj automatické rozpoznávanie tvári a širokouhlé snímanie. Video je snímané do rozlíšenia 720 × 480 px a vo formáte .3gp.
Audio prehrávač má podporu pre formáty .aac, .amr, .ogg, .m4a, .mid, .mp3, .wav a .wma. Video je prehrávané ak je vo formáte .3gp, .3g2, .mp4 alebo .wmv. Prehráva sa v rovnakej aplikácii v akej sa prezerajú fotografie.
Ak poviem, že HTC Desire je jedným z najlepších mobilných zariadení na trhu tak si za tým aj stojím. Tento telefón v sebe prináša zaujímavú kombináciu aktuálnych technológií a funkčnosti. Zariadenie je mimoriadne rýchle, pod čo sa určite podpísal procesor a po tejto stránky nieje nijako obmedzované. Upgrade Andoidu z 2.1 na 2.2 to všetko len podčiarkol a telefón si predĺžil náskok. Zaujímavé je, že telefón je celkom masívne propagovaný aj u nás – ako u operátorov tak aj ako samotná značka HTC. Telefón ma stál 400 eúr, momentálne je ale vo väčšine obchodov vypredaný – informácie hovoria, že ďalšia veľká dodávka zariadení by mala prísť až začiatkom decembra.
