Umelá inteligencia je dnes väčšinou komunikovaná a prezentovaná ako zázračný produkt, ktorý všetko vyrieši. Žijeme v budúcnosti. Pravda je však jednoduchšia a celkom krutá - AI nie je produkt. Je to technológia. Komodita. Rovnako ako je komoditou internet, cloud alebo železo. Samotné vlastnenie AI ešte nevytvára hodnotu. Hodnota vzniká až tam, kde je táto technológia správne „zabalená“ do produktu, ktorý rieši konkrétny problém. A práve tu sa začína najväčší chaos – na strane dodávateľov aj zákazníkov.

Dodávatelia často prezentujú AI ako cieľ, nie ako prostriedok. Rozprávajú o algoritmoch, parametroch, veľkosti modelov a tokenoch – ale zákazník nevie, čo si pod tým má predstaviť, ani prečo by ho to malo zaujímať. Na druhej strane je zákazník, ktorý možno vníma tlak “mať AI”, ale nevie definovať, čo tým vyrieši. Nedokáže si predstaviť niečo, čo ešte neexistuje. A tak vzniká slepá ulička – dodávateľ komunikuje jazyk technológie, zákazník hovorí o problémoch, ale medzi nimi chýba preklad.

Mnohé firmy ako dodávatelia si v predchádzajúcich rokoch neosvojili základy service designu ani design thinkingu. Boli zvyknuté dodávať „softvér na mieru“ podľa špecifikácie, nie riešiť hlbšie potreby. Výsledkom je, že nevedia klásť tie správne otázky. Nevedia, ako navnímať kontext, workflow, emócie, očakávania zákazníka – a teda ani nevedia dobre navrhnúť produkt okolo AI tak, aby mal zmysel. Preto sa dnes mnohí topia v experimentoch bez smeru, alebo len slepo kopírujú funkcie z iných trhov, produktov a od konkurencie.

AI dnes už nie je nič exkluzívne. Tak rýchlo ako pri AI ešte neprebehla demokratizácia pri žiadnej inej komodite. Každý s notebookom, internetom a dvomi stovkami mesačne má prístup k super výkonným modelom. Technológia ako taká už nie je konkurenčnou výhodou. To, čo rozhoduje, je schopnosť ju produktizovať - teda vložiť do kontextu, v ktorom rieši konkrétny, reálny problém.

Je to ako s tou vŕtačkou: ľudia si ju nekupujú preto, že chcú dieru do steny. V skutočnosti si nekupujú ani tú dieru. Kupujú si možnosť zavesiť obraz. A niekedy ešte aj ten dobrý pocit, že to zvládli sami, že sú praktickí a schopní. Vŕtačka je len prostriedok. Rovnako aj AI - ak neukážete zákazníkovi ten zavesený obraz na stene, uprataný priestor a pocit spokojnosti, nezaujíma ho, koľko máte tokenov, inference latency ani počet parametrov.

Ak chceme, aby AI riešenia skutočne fungovali a vytvárali biznisovú hodnotu, musíme prestať predávať technológiu a začať predávať zmenu. Riešenie. Dopad. A pre mňa ža mňa dajme tam potom tu nálepku „AI“. Je načase, aby sme sa ako tvorcovia naučili znova počúvať, skúmať potreby, navrhovať služby a produkty okolo ľudí - nie okolo technológií.