Pozornému čitateľovi tohto blogu určite neuniklo, že v apríli tohto roka som vrámci podujatia Campus Party Europe navštívil hlavné mesto Španielska. Až teraz som si našiel čas spísať moje postrehy a zážitky, takže tí čo sem chodia na netechnické články si prídu na svoje.
Madrid by som si asi ako mesto pre dovolenku dobrovoľne nevybral a „siahol“ by som radšej po Barcelone ak by už Španielsko muselo byť. Darovanému koňovi sa na zuby nemá pozerať a nakoniec celý trip hodnotím ako príjemný zážitok.
Začnem letiskom – Madrid sa môže pochváliť veľmi pekným a moderným terminálom T4. Bohužiaľ pri neskorom nočnom prílete som netušil, že to ho vidím naposledy. Na vyloženie batožiny sme čakali vyše trištvrte hodinu. Ibéria si dala na čas. Batožina sa nakoniec dovalila kompletne premoknutá a špinavá. Nenávratne to schytala USB nabíjačka.
Prvý kontakt s mestom bol vrámci cesty autobusom na Campus Party Europe – bolo premietané veľmi hlučné a dynamické video o Madride pre turistov. Paradoxne okrem sloganu bolo celé v Španielčine a to zrovna nieje jazyk v ktorom by som bol zrovna zdatný. Samotný turistický prieskum mesta začal nasledovný deň poobede.
štvrtok 15. apríla
Madrid ma prepracovanú sieť podzemného metra takže moje kroky viedli do turistického centra kde sa dá kúpiť travel card umožňujúca cestovať po celom meste. V automatoch sa lístky kupujú na jeden alebo viac tripov, čiže cestujete a prestupujete pokiaľ nepustíte priestory stanice metra. Travel card nebolo zrovna jednoduché zohnať, predáva sa totiž len na letisku a v spomínanom mestskom informačnom centre – dá sa kúpiť ako viacdňový lístok alebo viacdňový lístok + zľavy so múzeí a galérii. Pokiaľ nechcete cestovať mimo mesto tak stačí základná zóna A. Napríklad trojdňový lístok stojí necelých 12 euro. Lístok sa označuje vždy pred cestou (v skutočnosti sa označí len prvý krát a potom sa len číta). Metro jazdí aj počas víkendov v prijateľných intervaloch (4-10 minút) a to od rána do približne polnoci.
Po zistení spôsobu dopravy hurá na najznámejšie atrakcie a pamiatky. Samotné informačné centrum sa nachádza na Plaza Mayor v budove starej radnice. Je to historické centrum mesta a v podstate ide o námestie s pár pridruženými uličkami. Sú tu obchodíky so suvenírmi a zväčša reštaurácie a kaviarne ako v celom starom meste.
Ďalšou atrakciou je kráľovský palác – Royal Palace. Ide o rozsiahlu historickú stavbu s veľkým nádvorím a ešte dlhšou radov návštevníkov čakajúcich na vstup. Dovnútra som sa nedostal. Počasie sa menilo každých päť minút a pred dažďom som sa skrýval pod vstupom do Catedral de la Almudena, ktorá je hneď vedľa. Okolie kráľovského paláca ja veľmi pekne upravené a je okolo neho niekoľko záhrad a parkov.
Ďalšou zastávkou na zozname bolo Museo del Prado – raj pre milovníkov klasického umenia. Múzeum mi prišlo veľmi rozľahlé ba priam nekonečné, ak by ste doň išli každý deň vždy máte čo nové vidieť. Toto nieje jednodňová záležitosť ani víkendová. Samozrejme adekvátna k tomu bola aj čakacia rada pri vstupe – pripravte sa na pár hodín státia. Nám sa našťastie podarilo tak troška omylom dostať dovnútra aj so skupinkou Francúzskych turistov takmer bez čakania – čo viac potešilo bolo, že zadarmo keďže išlo o poslednú hodinu vstupov (cena za vstup je okolo 8 eúr).
Neďaleko od spomínaného múzea sa nachádza Royal Botanical Garden of Madrid. Keďže sa deň chýlil ku koncu bola to výborná čerešnička na záver. Aj keď je mesto plné krásnych záhrad a parkov tak tu sa dalo vidieť všetko možné pokope. Pokiaľ radi fotíte makro, flóru a podobne tak tu si prídete na svoje. Skleníky som už nestihol ale tak palmy sú všade v meste. K odchodu ma donútilo len zapadajúce slnko a zatváracie hodiny.
piatok 16. apríla
Ďalší deň začínal na železničnej stanici Atocha – vrelo odporúčam k nazretiu každému ako má vyzerať hlavná stanica. Z vonku pôsobí ako klasická historická budova no z vnútra ide o krásnu záhradu s jazierkom, palmami a tropickými rastlinami ťahajúcimi sa až po sklenený strop. Mne padla sánka no domáci to očividne považovali za normálne: bavili sa na stovkách korytnačiek v jazierkach či v ústraní si pod palmovým listom čítali knihu. Haluška. K samotným vlakom sa dá dostať len s lístkom, dokonca sú tam kontroly ako na letisku – Španielsko si nie tak úplne dávno zažilo vlakový teroristický útok.
Trocha dlhšie trvala cesta metrom na Plaza de Castilla – ide o dlhú ulicu so zaujímavými budovami a pokiaľ máte radi modernú architektúru tak tu si určite prídete na svoje. Pri architektúre ešte zostanem – za videnie stojí aj komplex budov Torre Europa, Banco de Bilbao Tower a Torre Picasso. Patrila k nim aj Windsor Tower no tá pred piatimi rokmi vyhorela a jej pozostatky boli odstránené. Cez cestu sa nachádza Estadio Santiago Bernabeu takže aj futbalisti si môžu prísť na svoje.
Za pozornosť stojí aj Plaza de Toros de Las Ventas čo je stavba z tridsiatych rokov minulého storočia s kapacitou 25 tisíc miest – ako jej názov napovedá tak ide o býčiu arénu. Dokonca býčie zápasy v Španielsku zosobňuje. Pokiaľ máte záujem aj o veže tak sa odvezte k Torre España čo je televízny vysielač.
Keďže už víkend klopal na dvere bolo vhodné zájsť niekam na pohárik. To bol aj v centre celkom problém, lebo som mal pocit, že tu dominuje víno a pivo (predáva sa len „malé“) a z tvrdších vecí najmä vodka. Absolútnym paradoxom je, že tequila je tu nezohnatelný artikel – nepoznali ju asi v piatich podnikoch, pritom práve vďaka španielom ju z Mexika poznáme.
sobota 17. apríla
Jedno z najkrajších miest v Madride, ktoré sa bohužiaľ príliš nespomína v sprievodcoch je Temple of Debod. Ide o egyptský chrám, ktorý bol prevezený do Španielska – je to originál. Okrem toho, že je mimoriadne fotogenický tak za pekného počasia je z tejto vyvýšeniny veľmi dobrý výhľad na mesto, resp. jeho časť. Okolo nechýba park, zelene je tu požehnane takže ak by bolo teplo dá sa oddychovať na tráve pod palmou, ak by to bol už teplotný extrém tak sa môžete schladiť vo fontáne a vode, ktorá chrám obteká.
Cez víkend sa oplatí navštíviť nejaký väčší park, ja som si vybral Parque del Buen Retiro, ktorý je hlavným parkom Madridu. To že ide o zábavu či prechádzku na celé popoludnie umocňuje jeho rozloha jeden a pol kilometra štvorcového s 500-ročnou históriou. Dominuje mu veľká vodná plocha s možnosťou člnkovania a fontány na križovatkách chodníkov. Mňa v ňom najviac uchvátila stavba s názvom Palacio de Cristal. Ide o nedávno zrekonštruovanú historickú budovu s kovovou konštrukciou zo skla. Tá slúži na rôzne výstavy a kultúrne podujatia, no aj keď je prázdna stojí za pozretie. Mňa v nej zastihla neskutočná búrka. Inak počasie v tomto ročnom období je mimoriadne premenlivé. Krásne slnečné chvíľky pravidelne strieda krátky dážď.
nedeľa 18. apríla
Na posledný deň som nemal v pláne nič z mesta, len cestu na letisko a návrat domov. Bohužiaľ ma prekvapila Islandská sopka Eyjafjallajökull a tak som sa pridal medzi desaťtisíce cestujúcich čo ostali niekde trčať. K môjmu šťastiu organizátor celého podujatia sa rozhodol vypraviť náhradné autobusy.
Takže som mal aj nedeľu voľnú. V meste som stihol nejaký náboženský rituál keď uzavretými ulicami niesli nejakú sochu z kostola do kostola. Totálnou čerešničkou bola návšteva Mercado de San Miguel – ide o uzavretý trh, skôr predajňu lahôdok. Dokonca by som to nazval festivalom jedla. Či už domáceho alebo zahraničného. Vína, likéry, rybacie a syrové jednohubky, pravá šunka. Dezerty od výmyslu sveta, jednoducho raj labužníka a možnosť skúsiť ako chutí Španielsko na jednom mieste bez prechádzania množstva reštaurácii. Inak hotové jedlo mi prišlo relatívne drahé v porovnaní so Slovenskom, možno aj dvojnásobne v úplne bežnej reštaurácii. Napríklad v zastrčenej uličke stála syrová polievka s toastom asi 15 eúr.
Kapitolou samou o sebe sú ľudia. Na ulici sa na angličtinu nemusíte vôbec spoliehať, je jedno či sú mladí alebo starí – alebo navštívte taký Starbucks a ani tam vám nebudú rozumieť. Celkom by ma zaujímalo z čoho ľudia v Madride žijú. Siestu dodržiavajú poctivo, väčšina obchodov otvára tesne pred obedom. Doprava je stále plná, samozrejmosťou je poobedná špička keď sa ľudia vracajú z práce a školy. V sobotu je väčšina obchodov otvorená doobeda, v nedeľu okrem kostola vôbec nič. V hypermarkete by ste sa na dverách nedobúchali – záchranou v takomto prípade môžu byť maličké zmiešané obchody kde máte vedľa pracieho prášku pečivo a balenú vodu si beriete s výkladu, lebo inde sa nezmestila. Vďaka bohu že majú aspoň euro.
Nasledujúce dva dni som strávil v spomínanom autobuse na trase Madrid – Marsella – Milano – Trieste – Graz – Vienna. Neželám to fakt nikomu – to je na samostatný článok, no radšej si spomienky a fotky nechám len pre seba.
Ak by som to zhodnotil tak bežnému turistovi na celé mesto bude stačiť víkend plus nejaký ten deň naviac. Ak sa zaujímate o umenie a múzeách a galériach ste schopní stráviť desiatky hodín tak samozrejme aj dlhšie. Mňa o chvíľu čaká ďalšia európska metropola, tento raz ale snáď pôjde o skutočnú dovolenku.