Kto ako malé decko nemal rád vláčik a cestovanie ním musí klamať. Aj s vyšším vekom ma tento dopravný prostriedok fascinuje. Je to mimoriadne pohodlný a rýchly spôsob prepravy. Tak by mohla znieť poučka. Idealizovaná. Lenže...
Vlak na dopravu do práce používam každý deň už zhruba desaťročie. Stačí si pozrieť 50 rokov starý film a uvidíte tam rovnaké vagóny v akých sa vozíme teraz. Menšie zmeny tam ale nastali, niekoľko rýchlikových vozňov sa pretransformovalo na osobné vlaky. Niekoľko mesiacov už máme aj nové „openspace“ osobáky s klimatizáciou a elektrickými zásuvkami.
Na čo si teda oprávnene ešte môžem zanadávať je synchronizácia vlakovej dopravy. Po transformácii železničnej aj autobusovej dopravy mám pocit, že tu neexistuje žiadna dohoda. Teda skôr narástla rivalita medzi dopravcami. To odrádza väčšinu ľudí od takéhoto každodenného cestovania a radšej pôjdu autom. Ale o inom som chcel.
Vlak je najideálnejším spôsobom dopravy na stredne dlhé a dlhé vzdialenosti. Samozrejme ak je tá cesta pohodlná tak si ju viem naplno vychutnať. Slúchadla na uši, dobrá kniha a kávička. Keby bol aj prijateľný net v rámci príplatku k lístku tak si ma získajú. Bohužiaľ o istom pohodlí sa dá hovoriť len pri medzinárodných spojoch. Miestenka pri vzdialenostiach nad 100km je nutnosťou a aspoň nejakou istotou pohodlia.
A skvelo sa mi vo vlaku bloguje, cesta ubieha za oknom a s ňou aj písmenká v textovom editore.
Napísané cestou z Bratislavy do Prahy, 23. septembra 2011.