Rozprávač tisícich osudov – reportér Standa Motl a môj najobľúbenejší podcast



Premýšľam, kde vôbec začať a ako to vôbec uchopiť. Aby ste rozumeli, chcem napísať niečo, čo ma nenecháva chladným, dokonca by sa dalo povedať, že priam zanecháva stopy. Osudy ľudí nad ktorými neraz strašne dlho premýšľam a vraciam sa k nim.

Hovorí sa, že najlepšie je začať asi na začiatku. To je asi polovica 90. rokov minulého storočia. Pár rokov už vysiela TV Nova a na nej beží program Na vlastní oči. Ja som chodil na základnú školu (hral sa na indiánov), TV Nova bola revolúciou a priniesla komerciu na ktorú tak dlho postkomunistické štáty ako Česko a Slovensko veľmi dlho čakali. Neraz sa poukazuje, že je matkou všetkej tej žumpy a odpadu čo sa na ľudí z TV valí. Toto neviem veľmi subjektívne posúdiť, nakoľko TV vidím posledné roky málokedy.

Na vlastní oči boli investigatívnou žurnalistikou a programom, s investigatívnymi novinármi. Toto myslím vážne. Veď počas predchádzajúceho režimu nič podobné v takom rozsahu neexistovalo, ani nemohlo, lebo veď všetko bolo super. Zrazu tu boli reportéri, ktorí sa začali do hĺbky zaujímať o veci ktoré mali byť na vždy utajené alebo skryté pred zrakmi verejnosti.

Relácia mala široký zámer, Josef Klíma sa väčšinou naháňal za kriminálnikmi a po boku mal ďalšieho redaktora menom Janek Kroupa, ktorý zase vyťahoval korupciu a podvody. Moderoval to Radek John, ktorý svojim vstupom do politiky sa pre mňa historicky znemožnil. No a posledným z redaktorov bol Stanislav Motl, ktorého focus boli také povedzme mysteriózne sféry a lov nacistov. Bolo to nové, zaujímavé a neopozerané. Tá doba je ta tam a patrí už len spomienkam.

Teda až na jedného pána z nich a tým je Standa Motl, ako ste istotne nadpisu vycítili. Keď jeho program Stopy, fakta, tajemství vysielala Česká televize začal som ho sledovať, momentálne už je vysielaný len Českým rozhlasom. Aj tak počet vydaní je už možné rátať na stovky, čo si zaslúži rešpekt. Najmä keď si predstavíte komplexnosť každého dielu. Nejaký príbeh alebo udalosť, ktorej zdokumentovanie a pátranie po nej v archívoch by pre niekoho bolo celoživotným dielom. Myslím jedna časť. Neskutočné.

Standa Motl zostal verný hlavne svojim dvom oblastiam v ktorých je doma a má prehľad. Je to ezoterika a Druhá svetová vojna. Samozrejme venuje sa aj iným historickým udalostiam, osudom slávnych ľudí na ktorých sa zabudlo no aj menej známych, ktorí by sa mali pripomínať a hovoriť o nich viac.

Niektorí už nežijú, iní ešte áno. Sú to silné príbehy ľudí, ktorí ich neraz celý život nosia v sebe a niekedy o nich nevie ani najbližšie okolie, čo všetko prežili. A život každého človeka je mozaika, poskladať ju je neľahké ak občas priam možno až nemožné. Preto si tak vážim, že každý týždeň pán Motl prináša niečo nové. Naozaj to nie je ako otvoriť Wikipédiu a opísať pár faktov. Sú to veci, ktorý by pre budúce generácie mali byť práve aspoň na tej Wikipédii zachytené. Je to práca v archívoch, cestovanie a veľa rozhovorov. Príbehy generácie, ktorá odchádza. Poctivá práca. A neraz aj kus šťastia či náhody.

Bohužiaľ na webe ČRo je k dispozícii len 5 posledných častí relácie, je to priamo na želanie autora. Kľudne si pustite ktorúkoľvek z nich, nebudete ľutovať. Ja ich odoberám ako podcast. A vlastne je to jediný podcast, ktorý pravidelne sledujem. Keď minulý týždeň nevyšiel a nebol ani na stiahnutie s malou dušičkou som písal do ČRo. Za desať minút prišla odpoveď aj s ospravedlnením a vyriešením situácie. Rešpekt.

Možno nie každý sa dokáže napríklad stotožniť s príbehmi, ktoré majú viac mystický nádych. Treba ale povedať, že autor sa väčšinou odvoláva na vtedajšie zdroje. Väčšina príbehov a pátraní na túto tému pochádza z prelomu 19. a 20. storočia kedy sa na ne nazeralo inak. Je zaujímavé ich sledovať v spojení zo známymi osobnosťami ako Tomáš Garrigue Masaryk, Alfons Mucha či Franz Kafka.

Schválne som tu nespomenul žiadnu konkrétnu reportáž, ani príbeh. Vybrať by bolo fakt náročné nakoľko latka je nastavená vysoko a program si ju drží. Ale ako som spomínal určite si niektorú časť pustite.

Stanislav Motl sa narodil v roku 1952 je vyštudovaný novinár, získal cenu The AIB International Media Excellence Awards v Londýne v roku 2010 a 2011. Toto sa doteraz nikomu nepodarilo ako autorovi, nie to tomu istému programu za rôzne reportáže.

Momentálne som si vyhliadol niekoľko jeho kníh, tak dúfam, že sa k nim čoskoro dostanem. Čo ma mrzí, je že jeho oficiálny web nie je vôbec udržiavaný – najmä pri človeku s takým obrovským zameraním a prehľadom je to škoda.

Fotografie sú z webu stanislavmotl.cz

Staň sa fanúšikom

TOPlist TOPlist