Mám problém. Chýba mi skutočné blogovanie. To ma doviedlo k tejto rečníckej otázke. Pani učiteľka na základnej škole ma naučila, že to je taká otázka na ktorú nikto nečaká odpoveď. No ja sa o to pokúsim a možno si na ňu odpoviem aj sám a možno nie.

Slovensko je pozadu, o tom nieje žiadnych pochýb. A platí to aj o internete, pritom je to paradox. Internet je všade na svete vo svojej podstate rýchly. To čo si pozerám napríklad v Lehote na Slovensku si môžem otvoriť v prehliadači aj niekde v Austrálii či inde. Napriek tomu sme 2-3 roky pozadu. Krásne to je vidieť na Faceboku.

Tak to bolo aj s blogmi. Tie “skupinové”, ktoré najlepšie reprezentuje blog.sme.sk sa ešte stále „vezú“ a pár rokov tomu tak asi ešte aj bude. Ľudia, čo píšu na vlastnom piesočku to pomaličky zabalili. A o týchto chcem písať. Buď to zabalili celkovo, alebo dajú 2-3 posty do roka a napriek tomu sa všade označujú nálepkou „blogger“. Pritom bloger (u mňa po slovensky s jedným „g“) má reagovať častejšie. Ak má čo povedať vo sfére v ktorej sa pohybuje. Niečo čo by sa dalo nazvať „čistokrvným“ neskazeným blogom nepoznám.

Vo svete badať trend transformácie na niečo ako magazíny. Teda aspoň ja ich takto nálepkujem – ide o tie stránky, ktoré robia výbery niečoho z iných blogov. Skôr by si zaslúžli pomenovanie link farmy. Ide o tie stránky typu „100 najlepších minimalistických tém pre WordPress“. Do tejto sféry sa snažím aj ja zabrdnúť ale zdravo to miešam s ostatným obsahom. Myslím, že linkovať tolko krát linkovaný obsah ako pri spomenutom príklade nemá význam. Je fajn si dať do záložiek takúto výberovku no z praktického hľadiska viem, že radšej si niečo konkrétne vyhľadám ako by som mal prehľadávať tie stovky záložiek.

Ďalej tu máme PR a firemné blogy. Tie sa často krát tvária ako veľmi príjemné, užitočné no nakoniec im ide len o jedno. Česť výnimkám. Sem ale bude musieť spadnúť každý, kto sa bude chcieť pustiť do vĺn PRO blogovania a nejakého zárobku. Veď ide o prezentáciu seba samého alebo svojej firmy v tom najlepšom svetle. No ak autor použije lákavý nadpis, v článku ale k téme nič nieje – iba akýsi obkec o brožúrke, ktorú napísal či prelinkovanie na starý obsah tak isto s nulovou hodnotou. Nehovorím, že raz za čas to nieje dobré no striktne takéto zameranie na mňa pôsobí jednoducho vypočítavo. Kapitolou o sebe sú blogy publikujúce len PR články agentúr – áno aj také sa nájdu.

Doteraz som spomínal veci, ktoré mi vadia. Teraz sa zameriam na skutočného „zabijáka“ blogov a tým sú pre mňa mikroblogy. Drvivá väčšina slovenských blogerov, ktorí začali aktívne mikroblogovať prestala blogovať. Smutné ale pravdivé. Náhoda? Nemyslím. Publikujú, sú komentovaní čiže majú spätnú reakciu a je to menej namáhavé ako udržiavať ten veľký blog. A pritom majú stále čo povedať, lebo sú vo vojje oblasti ešte lepší než keď začínali.

Na záver som si nechal priestor na úvahu, že čo tí blogeri vlastne z toho majú, ak by písali naďalej. Ja dobrý pocit, o zisku sa tu momentálne nedá hovoriť. Ventilujem sa, v úzkej komunite si budujem isté meno, čiže mierna sebaprezentácia. A robím to z nadšenia. Prečo to má robiť niekto iný si musí odpovedať on sám. Hold jedincom čo sa stále držia, ale o tom možno inokedy.

Možno som len príliš sebecký a nemám rozhľad, nebojte sa ma na to upozorniť a nasmerovať – rád si ho spravím.