Minulý rok sa 11 dňový remote work z Barcelony mimoriadne osvedčil a veľmi rád naň spomínam. Inak je to jeden z najčítanješích článkov na blogu. Takže tento rok nebolo otázkou či ale kam. Nápadov bolo viac, ale mlado-otcovské povinnosti niektorých mojich kolegov viedli k focusu na Slovensko, aby to nebolo od ruky ak by ich bolo veľmi treba.
Inak ten minuloročný blogpost som končil s výzvou, že rozširujeme marketingovo-produktový tím. Podarilo sa a nafúkli sme ho o ďalších dvoch ľudí. Mimochodom spomínaná Barcelona resp. remote office bola na pohovoroch benefitom na ktorý veľmi dobre ľudia počúvali.
Ale späť ku Košiciam. Kolegovia v tíme ich dobre poznajú, poniektorí sú v nich takmer doma. Osobne pre mňa boli premiérou, takže som sa veľmi tešil a užíval si to od prvej sekundy.
Keďže možnosti ubytovania v Košiciach sú predsa len priaznivejšie oproti Barcelone, tak sme zvolili luxusný mezonetový byt s rozlohou 300 metrov štvorcových, čiže to vyšlo 50 na hlavu. Toľko sme mali dokopy štyria v Barce.
Na týždeň sa našim pracovným priestorom stal HUBa Coworking v Tabačke.
Ešte pred cestou prišiel nápad spraviť v coworkingu podujatie. Na mieste padlo rozhodnutie, že ideme do toho a tak sme jeden podvečer rozprávali o svojej práci. Na to, že informácie išli von dva dni pred dátumom podujatia a prezentácie sme si robili večer pred ním to myslím dopadlo dosť dobre. Publikum bolo výborné – dávalo super otázky a aj následná diskusia bola príjemná a k veci. Tento formát by sme určite radi priniesli aj inde, takže máte sa na čo tešiť.
Samotné mesto na mňa spravilo dobrý dojem a fakt som si ho užíval. Popracovným programom bolo hlavne pivo, zašli sme si na vyhliadkovú vežu Hradová a do vinohradníckej odlasti Tokaj na degustáciu do vinárstva Macik Winery.
V Košiciach sme pobudli týždeň – od nedele do soboty. Odchádzali sme pred Bielou nocou a Košickým maratónom, čo sa zdá sú tu udalosti roka. Tak snáď niekedy nabudúce.
Som veľmi rád, že vedenie firmy je takýmto veciam naklonené a že tímu šéfuje človek čo vidí pridanú hodnotu remote office. No a v neposlednom rade sú to aj vštci ďalší ľudia, čo sa dobrovoľne rozhodnú stráviť spolu napríklad ten jeden týždeň. Veľa z nich už má rodiny od ktorých sa odtrhnú.
Vo firme dlho fungoval claim kolega ako kamarát, no mne sa viac hodí kamarát ako kolega.
Stále to vravím a asi aj budem vravieť – vyskúšajte to aj vy. Existuje strašne veľa pozícií a tímov kde to je možné. Nemusí ísť len o nejakú zložku v rámci organizačnej štruktúry, ale kľudne aj o virtuálny tím, ktorý aktuálne na niečom pracuje. Chápem, že niekedy je ťažké si sadnúť pokope aj v rámci firmy ale takto to získa úplne nový rozmer.
Ak sa o remote office bavím so známymi, tak najčastejší záver je, že zúčastniť by sa chcel každý, no zorganizovať to chce málo kto. Nie je dobrý prístup len chcieť, lepšie je sa do toho zapojiť. Rozdeľte si úlohy: nájdenie ubytovania, miesta na prácu, booknutie leteniek, výber aktivít na mieste.
Bolo to rozdelené v Barcelone a chalanom som sa snažil úkázať všetko čo tam mám rád. No a podobne to fungovalo aj v Košiciach – Ľuboš našiel mega byt, Rišo zabezpečil coworking a event, Šimon spravil z cesty a aj pobytu zážitok vďaka fantastickým miestam, Evka poznala super podniky v meste a Tomáš nám ukázal Spišský hrad s výkladom.
Každý z týchto tripov bol iný, čo je asi pochopiteľné. Za mňa to tímovo bolo super, tu nie je veľmi čo rozoberať. Avšak myslím, že veľmi odlišné to bolo čo sa týka nastavenia mysle. Do Katalánska som si odkladal takú viac „honosnejšiu“ prácu, veľa sa rozoberali veci s takým nadhľadom a odstupom od firmy aj prostredia. Asi to bolo dané práve tou cestou, nasadnutím do lietadla a presunutím sa do iného štátu a v ktorom nikto nebol domáci.
Košice boli skôr lokálna služobná cesta, veľa veci z bežnej „operatívy“ som si niesol so sebou a nakoniec dosť energie stál aj samotný event. Čiže mám z toho ponaučenie, že veľa bežnej práce treba uzavrieť pred odchodom a viac si nastaviť myseľ na to, že mám so sebou šikovných ľudí s ktorými sa dajú riešiť a rozoberať naozaj rôzne témy.
Čo dodať záverom? Verím, že zážitkom môže byť aj práca s opačného konca republiky – netreba sa presúvať na opačnú stranu planéty. Aj tu platí, že cesta je cieľ a pevne dúfam, že sa do niečoho podobného pustia aj ďalší ľudia. Ak máte nejaké otázky, kľudne sa mi ozvite.
#KošiceSúLáska