Ubuntu mi za sedem mesiacov čo ho používam celkom prirástlo k srdcu. Nehovorím, že ide o najlepšiu distribúciu, ale ten ten rozruch okolo nej mal na sebe aj niečo pozitívne. Ak si odmyslím kopec forkov a derivátov čo mi po chuti príliš nieje tak za najväčšie pozitívum tejto masovosti považujem kopu návodov ako rozbehať snáď všetko na tomto OS. Nehovorím o stabilite ani sofistikovanom riešení ale univerzálnosti. Ak chcete prehliadač Safari na Ubuntu, či aplikácie pre Mozilla Prisim máte ich mať. Ubuntu mi naozaj prirástlo k srdcu a preto som posledný mesiac doslova deň za dňom odpočítaval vydanie verzie 8.04 Hardy Heron. Ak si spomínam tak naposledy som sa takto vytešoval asi na Fedora 8 z čoho bolo nakoniec celkom slušné sklamanie.

Od dňa „D“ kedy bola finálna verzia vydaná mám za sebou už 5 inštalácii tohto systému. Najprv som osmičku nasadil na notebook, kde som dovtedy používal verziu 7.10. Update prebehol hladko, problémov som našiel len zopár. Keďže som ponechal pôvodný kernel tak systém tuhol. V jadre som mal niekoľko fičuriek, kvôli ktorým so musel nové generické jadro prekompilovávať k obrazu svojmu. Potom sa objavili aj problémy shostname, ktorý sa prepísal na novú verziu. Vyladiť verziu 7.10 mi trvalo pomerne dlho, čo sa mi však nepodarilo nikdy bol suspend mod. Na Ubuntu 8.10 funguje perfektne. Za to mi však vôbec nebeží indikátor stavu batérie, ktorý dovtedy pracoval bezchybne. Pregúlil som niekoľko stránok no neúspešne. Aj túto minirecenziu píšem z notebooku v záhrade a indikátor sa tvári že je napájaný priamo z elektrickej siete.

Ako som uviedol systém dosť prispôsobujem k svojmu obrazu, splash pri bootovaní nahrádzam za framebuffer, používam gpm. Ružové to nieje ani z GNOME – spodnú lištu som odstránil a nahradil ju za Avant Window Navigaror. GNOME sem tam zatuhne a podfarbí menu len na bielu farbu, to sa dá prežiť. Absolútne nespoľahlivo však zobrazuje teplotu a stav počasia. Túto funkciu som vypol a na lištu umiestnil aplet len z touto funcionalitou – s tým nemá GNOME už problém. Už niekoľko mesiacov pred vydaním verzie Ubuntu 8.04 Hardy Heron sa do sedmičky nepridávali nové verzie aplikácii ale odkladali sa do tej novej. Za zmienku stojí napríklad OpenOffice.org 2.4. Očakával som, že repozitáre sa z aktualizujú a nebude nutné ručne kompilovať posledné verzie najznámejších vecí. Tu nastalo pre mňa asi najväčšie sklamanie, keď sa mi zdá že z nich viac vecí ubudlo ako pribudlo. Stále je v nich staré Eclipse 3.2, nenájdete v nich už VMware Player a už vôbec nie VMware Server, ktorý pomerne dosť používam. Práve zo serverom je to celkom boj a nebyť návodu na HowtoForge.com tak to asi nikdy bez patchov nedám ani dokopy. Dosť ma zarazilo nasadenie Firefoxu 3 ešte len v Beta verzii do distribúcie s trojročným životným cyklom. Najprv som uvažoval, že ju odtiaľ vysekám a nahradím stabilnou dvojkou no nejako som si zvykol. Čo my celkom prekáža je aj silná integrácia Evolution do systému. Pri jednej čistej inštalácii som sa rozhodol odstrániť všetky balíčky čo majú niečo dočinenia s týmto mailovým klientom. GDM po ďalšom reboote už nenabehlo. Už aj pri predchádzajúcej verzii sa mi sem tam stávalo, že niečo mi poriadne vyhulovalo procesor a pamäť. Tým niečim je vyhľadávacia aplikácia trackerd. Pre vyhľadávanie ju vôbec nepoužívam, takže zo systému išla preč. Ubuntu 8.04 Hardy Heron prinieslo niekoľo noviniek, no nezdá sa mi že by bolo totálne dotiahnuté do konca.

Ani nie mesiac po jeho uvedení si po inštalácii stiahnete vyše 80 MB aktualizácii (ak počítam aj odporúčané, nie len kritické). Tak isto veľmi veľa návodov ako rozbehať rôzne aplikácie a fičúrky stratilo svoj význam, buď už fungujú alebo sa to teraz robí úplne inak. Napriek tomu môžem Ubuntu aj naďalej odporúčať. Po inštaláciu získate celkom komfortný a silno použiteľný operačný systém. Pokiaľ sa však rozhodnete niečo „vylepšovať“ a upravovať tak musíte počítať, že to bude celkom namáhavé. Ale tak je to na každom inom operačnom systéme.