Úplne som sa pozabudol, chcel som napísať veľký report no už je viac ako mesiac po tomto festivale a stále sa tu nič neobjavilo. Tak zalovím v pamäti a skúsim vytiahnuť veci ktoré ma najviac zaujali. Začnem hneď s organizáciou. Tento rok nebolo čo vyčítať – to že sa festival musel presunúť na betón a asfalt z trávy kvôli výstavbe hrádze pri Dunaji bolo len plus. Všetky dni konania totiž boli prehánky, no a vďaka spevnenému povrchu sa to nezmenilo v zápas v blate. Dve hlavné pódia boli pod veľkými stanmi, tretí stage bol tradične v divadle Aréna. Zvuk sa neprekrýval, počet WC bol dostatočný. Tak isto aj občerstvenie bolo v pohode, prijateľné ceny piva, aj keď chuťovo sa odlišovalo – obľúbený stánok s pípou sme nešli po pár pokusoch. Nemal som problémy ani s fotoaparátom, nakoľko v predstihu som si zabezpečil free fotopass, aj keď mi neumožňoval fotenie pod pódiom myslím, že fotografie sa celkom vydarili. Zrkadlovku som mal tretí deň, takže to bola celkom výzva hneď sa vrhnúť do fotenia takejto atmosféry. Tma a svetlá sú vždy komplikované.
Festival je ale hlavne o hudbe takže teraz k nej. V piatok mi do uší padli veci ako Apparat band, beatboxer Beardyman, maskoti festivalu Nôze a set v podaní Jeffa Miligana a Mike Shannon-a. Úletom bol aj domáci live projekt Batcha de Metal, opomenúť nesmiem ani Soap and Skin. Druhí deň som začal s českou klasikou Midi Lidi, zvedavý som bol aj na dížejku a producentku Novika – ak je toto nenútený poľský pop, tak taký môžem. Nasledovalo vystúpenie Little Dragon, ktoré ma dosť posadilo na zadok, speváčka Yukimi Nagano známa hlavne z Koop, ktorý boli na Wilsonicu minulý rok to proste vie. Vyvrcholením festivalu bolo určite vystúpenie Bonobo v plnej zostave, to proste treba zažiť. Zatiaľ som točil o účinkujúcich na tom istom pódiu, zaujímave to bolo ale ja na tých druhých. Naprieč hudobnými štýlmi si to rúbu češi Cold-Boy-Clan, beatbox a Skiller to bola proste paráda, najvyššia klasa. Za spomenutie stoji aj bulharský projekt 1000 Names. Po menších technický problémoch kvalitný hip hop, ktorý osobne nemusím vôbec, predviedol Flying Lotus. Pekná ukážka toho, že aj známe veci sa dajú robiť inak. Pán DJ – tak sa dá jednoznačne zaškatuľkovať Kentaro zo známeho Ninja Tune, čo tento típek z Japonska dokáže s gramcami je neuveriteľné. Proste do tanca aj na počúvanie. Dorážkou bolo pre mňa vystúpenie Various Production – asi úplne to najlepšie čo som počul na Wilsonicu. Domov som odchadzal keď ešte hral Clark.
Wilsonic 2008 je pre mňa zatiaľ bezkonkurenčne festivalom roka, hudobné dáva rebríček stále vyššie a vyššie. Som rád že netrpí detskými organizačnými problémami, naopak aj tu sa posúva ďalej , perfektným nápadom bol program do mobilného telefónu v podobe Java aplikácie. Toto by malo byť na každej väčšej akcii. Pokrytie WiFi netom bolo už len bonusom. V každom prípade dúfam, že niekedy na jeseň/v zime bude micro.wilsonic.