Asi to je generalizovanie ale na vonok tvrdím, že reklamy nemám rád. Pod tým pojmom sa mi totiž začne vybavovať SPAM, letáčiky v schránke, billboardy, tety zo Strážnou vežou v ruke ale aj tie televízne kde nejaká pani vytiahne nečakane zo svojej tašky nejaký prací prostriedok, aviváž alebo oboje v jednom.
Zároveň reklamu mám rád, dobrý virál rád pošlem ďalej. Moje zmysly dostane dobre navrhnutý flajer na akciu, odoberám RSS kanály dizajnérskych blogov kde je obyčajná vínová etiketa nad ktorou žasnem alebo krabica na mlieko ktorá má nápad. Takéto veci môžem a pritom je to tiež len reklama. Čiže nieje reklama ako reklama a aj tak tvrdím, že ju nemám rad. Ak poviem že to čo sa mi páči je dizajn, popart či umenie musím vysvetľovať to čo som tu napísal – dve strany mince, tak radšej generalizujem.
Pri televíznych reklamách permanetne prepínam inde – TV stanice už ale podozrievam, že uzavreli kartel lebo idú všade rovnako. Za reklamu na Sensodyne s Ivanou Christovou by som TV rozmlátil a je jedno, či to je plazma za ťažké euri alebo Merkur. Keď ide ale reklama na Kofolu tak v zásade neprepínam. Je to klišé, je to láska. A je jedno či som zamilovaný, nezamilovaný. Smutný či veselý, pozerám. Kofola má slabšie aj silnejšie reklamy, posledná ma neberie ale aj tak. Je to ako s nápojom – raz sadne, raz chutí ako keby práve trubky čistili. Ale nabudúce si ju dám opäť ;)