Vlog


Sleduj ma


Twitter


Ľutuj len to, čo sa mohlo stať

Jedna absolútne klišé porozchodová fráza hovorí, že „ľutuj len to, čo sa mohlo stať – nie to čo sa stalo“. A aj keď to znie ako lacný citát z obrázku postnutý na Facebook vašou známou tak je na tom obrovský kus pravdy aplikovateľný na takmer čokoľvek.

V príkladoch by som si dovolil zostať ešte u tých vzťahov. Páni, koľko krát ste ľutovali, že ste si nevypýtali na vysmiatu slečnu číslo? A pritom to je také jednoduché. Najhoršia vec čo sa vám môže stať je rovnaká ako keď to nespravíte – proste ho nebudete mať a pravdepodobne ju aj už nikdy neuvidíte. A platí to aj pre dámy.

Ľutuj len to, čo sa mohlo stať

Je to zaujímavé ale takéto „call to action“ myšlienky väčšinou prichádzajú v dobe nejakej eufórie, takého lepšieho stavu. To môže zjednodušiť celý tento proces. Zaujíma vás niekto ako človek? Pozvite ho na pivo, zmrzlinu alebo jarnú prechádzku. Spoznáte ho a naozaj to funguje.

Máte dobrý nápad a šéf sa preň nenadchne? Pracujte na ňom sám, aj keď mimo práce. Ak tomu veríte môže z toho naozaj niečo byť. Inak s tým skôr či neskôr príde konkurencia a vy len nasrane budete chodiť ďalej do zamestnania a každý deň pindať, že to je váš nápad a kde ste už mohli byť keby sa realizoval.

Prinajhoršom zlyháte. Ale budete múdrejší a skúsenejší. Naviac ste do toho išli a už to je obrovská výhra. Nájsť v sebe tú silu a niečim pohnúť, než to len nechať plávať je veľká výzva. Nie nadarmo sa hovorí, že začni a polovicu más hotovú. Naviac ak mám použiť ďalšie klišé tak každý úspešný človek predtým zlyhal. A nie jeden krát, ako príklady si zoberte životy zakladateľov Sony alebo Apple.

Buďte úprimný. Veľa tých situácii „kiež by som to vtedy povedal, alebo spravil“ vzniká tým, že je človek málo úprimný. Pravda často krát oslobodzuje, aj keď môže bolieť. Hendikepom môže byť, že aj generácia súčasných tridsiatnikov vyrastala v tom, že majú byť priemerní. Každé vybočenie zo stereotypu nie je dobré. Kedy sa už toho zbavíme?

Neraz som dostal celkom intímnu otázku, že či verím na osud. Priznám sa, že jednoduchšie je odpovedať na to čo bude po smrti. Ale ak sa vrátim k tomu osudu, tak už len pocit, že si život neriadim sám ale idem podľa vopred napísaného scénara je skľučujúci a núti ma si ho menežovať.

Nehovorím, že teraz máte zásadne meniť svoje životy. Budem ale rád ak si na niečo z tohto spomeniete ak budete mať šancu zmeniť alebo vylepšiť svoj život a žiť naplno. Naozaj stačí málo – len to skúsiť.


Mohli by vás zaujímať aj tieto články

15 vecí, ktoré mi dalo 15 rokov blogovania

15 rokov je vek v ktorom vás v reálnom svete ešte stále neberú vážne. V tom internetovom ste dinosaurus. A ak dožijeme ďalších 15 rokov, tak sa budeme

Osobní růst 2018

Asi pred dvoma rokmi som si povedal, že sa nenechám už tak často zlákať motivačnou a rozvojovou literatúrou, tak som ju takmer vynechal až na jednu vý

Z Barcelony do Košíc

Minulý rok sa 11 dňový remote work z Barcelony mimoriadne osvedčil a veľmi rád naň spomínam. Inak je to jeden z najčítanješích článkov na blogu. Takže

Publikované 08.05.2013
TOPlist TOPlist