Reklamou sme kŕmený od útleho veku a za každého režimu. Reklama tu bola ja za komunistov napriek tomu, že tu všetko bolo štátne napríklad taký Zelovoc. Monopoly si tiež radi robili reklamu, stačí spomenúť Slovenské telekomunikácie. Reklama sa na nás valí stále a z každej strany: mobilné telefóny, tlačené média, rádia, TV, reklamné predmety, „spam“ v poštových schránkach (to nehovorím o tých elektronických), internet. Z niektorej reklamy môže profitovať takmer každý, stačí spomenúť internet a PPC. O marketing aj reklamu sa pasívne celkom zaujímam, myslím že sa už stala večnou súčasťou nášho života a svet sa od nej nikdy „nevyčistí“. Napriek tomu je tu jeden druh reklamy nad ktorým nikdy nedokážem prižmúriť oči a dokonca o ňom môžem povedať, že ma vedome neoslovil. Tou reklamou sú billboardy. Ide niečo čo úplne skazilo tvár Slovenska, hlavne jeho miest ale aj obcí. Dokonca čoraz častejšie aj tých najodľahlejších miest, tak isto lemujú diaľnice a ich koncentrácia v meste je neúnosná. Myslím, že ich efekt v mestách stratil zmysel. Jeden billboard nič neznamená, chce to masívny nátlak na konzumenta a pokiaľ aspoň každý druhý nieje tej istej spoločnosti nemá to efekt. Miesto v jeho pamäti môže obsadiť konkurencia. O masívnosti by vedeli rozprávať napríklad mobilný operátori.

Pocestoval som pár európskych miest, ale žiadne som nevidel tak „zasvinené“ billboardami. Pozrite sa na podhradie, fotografia z diaľky je nemysliteľná bez „stromoradia“ tabúľ. Do neba bijúce to je aj pri Floríanskom námestí okolo parkoviska. Myslel som si že ide o typický efekt v postkomunistickej krajine, kde sú ľudia ochotný nosiť reklamu vytetovanú na čele. Máme ale dve desiatky rokov „po“ a každým dňom je nám dokazované, že billboard je stále kam strčiť. Možno je to moja chyba, že neviem túto formu reklamy ignorovať, ako to s prehľadom zvládam na internete. Ďalšia vec čo je v reále komplikovanejšia. Paradoxom je, že to dokážem ku príkladu pri graffity a vizuálne mi oveľa lepšie zapadnú do danej scény mesta. Často krát ide o skutočne umelecké diela, ktoré robil človek s dušou. A graffity sú viac odsudzované ako billboardy. Možno je problém aj v tom, že pri billboardoch niesu takmer žiadne limity a ani estetické nariadenia. A to je chyba. Ešte väčšia je, že sa v najbližšej dobe s tým nič neudeje. Nehovorím o tom, čo takéto médium propaguje. Sem tam ide o skutočne dobrú vec. Ide mi o to, kde je miera únosnosti a či už nebola prekročená. Samozrejme ma zaujíma aj váš názor na takúto formu reklamy.